Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Svedectvo manželov Kánovcov

Drahí bratia a sestry, chceme sa s vami podeliť, čo Boh urobil v našom živote.

Bohuš:

Pochádzam z katolíckej rodiny. V našej rodine sa nedodržiavali striktne kresťanské hodnoty. Keď som bol teenager a mal som 15 rokov, vtedy som si povedal sám pre seba, že nebudem žiť tak, ako žili moji rodičia. Túžil som mať šťastnú rodinu. Ďakujem Bohu za moju manželku. Sme spolu už 33 rokov a máme manželstvo, po akom som túžil, plné lásky, nehy, tolerancie a vzájomnej úcty. Keď som sa obrátil k Bohu, naše manželstvo bolo ešte korigované. Sláva Bohu!

Pred obrátením som sa nezamýšľal o existencii Boha. Začal som sa zamýšľať až vtedy, keď mojej manželke diagnostikovali rakovinu v r. 2002. Pre mňa a naše dcéry to bolo krutých 6 mesiacov. Chemoterapie, ožiare, strach, že ju stratíme, nás sprevádzal každý deň. Hoci manželka chodila ako slniečko a rozprávala, že je uzdravená v ranách Pána Ježiša Krista, my sme mali oči plné sĺz. V tom čase bol u nás na návšteve jeden veriaci človek a ja som sa s ním zoznámil. Pri každej jeho návšteve spomenul nenásilne Ježiša Krista a jedna jeho veta mi neustále rezonovala v ušiach. „Bohuš, keby nebolo Ježiša, tak chodíš svojej manželke dávať kvety na hrob.“ Odvtedy som neustále rozmýšľal o Bohu a skutočné obrátenie som zažil, keď som pracoval na kamióne a vo Francúzsku som prišiel o zrak – na jedno oko som vôbec nevidel a na druhé som videl veľmi zdeformovaný obraz.

Ďakujem BOHU, že som mohol prísť potom na kamióne domov, že ma Boží anjeli sprevádzali a nehavaroval som. Po návšteve lekára moja diagnóza znela žltá škvrna – pravdepodobná slepota.

Túto diagnózu som neprijal. Ďakujem mojej manželke a všetkým, ktorí sa v tom čase za mňa modlili. Lekári čakali, že oslepnem, no stal sa zázrak, ktorý potvrdili aj lekári, a ja som neprišiel, vďaka BOHU, o zrak.

Všetka Sláva patrí jedinému Všemohúcemu Bohu – Bohu divov a zázrakov.

Betka:

Pochádzam z rozdvojenej rodiny. Na jednej strane matka, ktorá sa nás snažila viesť ku kresťanským hodnotám, na druhej otec komunista, ktorý popieral existenciu Boha. Ako dieťa som nemala dôvod neveriť mu. Moji rodičia žili celkom usporiadaný život, tak som sa nezamýšľala nad existenciou Boha. Až po rokoch, keď môj otec ležal na smrteľnej posteli (v tom čase som bola vydatá a mala dve deti) som počula, ako môj otec hovoril: „Bože môj, Bože môj, odpusť mi moje hriechy.“ Bola som z toho mierne prekvapená, lebo otec bol hlboko presvedčený, že Boh neexistuje. Vtedy som skutočne začala uvažovať, že čo ak skutočne Boh existuje a čo je potom. Zostalo to len v rovine rozmýšľania. Čas plynul, strach, ktorý som mala od detstva, sa prehlboval, prišli depresie, nespavosť a veľmi chorá, ubolená duša. Keďže som sa stále usmievala, nikto netušil, čo ma v duši skutočne trápi. Trvalo to štyri roky a pre mňa to bolo hrozné peklo. V tom čase som začala volať na Boha, ak existuje, aby mi pomohol. Pán ma vypočul a dal mi do cesty moju kamarátku, terajšiu sestru Elenku Luptákovú. Rozprávala mi svedectvo o svojom uzdravení. Pre mňa to bolo ako blesk z jasného neba. Vyrozprávala som jej o svojom trápení a ona ma pozvala na skupinku a na zhromaždenie. Keď som prišla na zhromaždenie, vedela som, že som na správnom mieste. Cítila som sa veľmi príjemne. Na výzvu prijatia Pána som veľmi túžila ísť dopredu, ale nedalo sa mi, ako keby som bola priklincovaná k podlahe. Nakoniec prišla pastorova manželka pre mňa a s veľkou láskou mi pomohla ísť dopredu. Ja som s úprimným srdcom prijala Pána a prežila som úplné vyslobodenie zo všetkých mojich strachov a depresií. Moja duša bola úplne uzdravená. Môj manžel vedel, čo Pán urobil pre mňa a s láskou ma vozil na zhromaždenie. V r. 2002 mi diagnostikovali rakovinu. Podstúpila som ťažkú operáciu. Okrem gynekologických operácií mi museli vyoperovať aj slepé črevo, zobrali kus tenkého čreva, na ktorom bol tiež nádor a lymfatické uzliny. Po operácii som podstúpila chemoterapie a ožiare. Toto liečenie mi zanechalo ďalšie trápenie v podobe neustálych dlhoročných hnačiek. Ja som si myslela, že je to na celý život. Vybrala som neskutočné množstvo liekov, antibiotík, probiotík, aby som sa toho zbavila. Lekári už nevedeli, čo majú so mnou robiť. Pri návšteve božieho muža Pietra Gammonsa som bola plná očakávaní, že sa stane nejaký zázrak.

Bola som prekvapená, že ma zavolal dopredu a pomodlil sa za mňa a moje črevá boli úplne uzdravené. O niekoľko dní nato, som išla na vyšetrenie čriev a lekár mi oznámil, že mám črevá zdravé, ako keby som nemala za sebou žiadne ožiare. Dokazuje to aj tá skutočnosť, že som nemohla piť mlieko a jesť mliečne výrobky – teraz ich konzumujem bežne.

Som nesmierne vďačná, že ma Boh dokonale uzdravil. Všetka Sláva patrí nášmu BOHU.

S láskou

manželia Kánovci

KS Milosť Banská Bystrica



Súvisiace články

Svedectvo manželov Pančíkovcov|Logos 6 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Kadíkovcov|Logos 1 / 2010 | Redakcia |Aktuálne
Svedectvo manželov Capekovcov|Logos 4 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Schifferovcov|Logos 5 / 2010 | Rod. Schifferova |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Bečkovcov|Logos 8 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh