Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Takto hovorí Pán... Alebo nie?

logos-11-12-2015-prorokovanie-1.jpg

Zdá sa, že v niekoľkých posledných rokoch dochádza k zvýšenej snahe o prorokovanie. Tieto tendencie nie sú nové, zažili sme ich už v 90-tych rokoch. Toto hnutie už pred dvadsiatimi rokmi spôsobilo nemalé škody nielen v životoch jednotlivcov, ale aj celých cirkví. Bolo vyslovené nespočetné množstvo proroctiev, ktoré vytvorili falošné očakávania a nikdy sa nenaplnili. Tragédiou je, že takmer nikdy sa z týchto vážnych hriechov neurobilo pokánie. Neviem o žiadnom cirkevnom spoločenstve, ktoré by sa po tomto boome zdravo rozrastalo, naopak, mnohé zbory, ktoré sľubne začali, sa dostali do slepej uličky, prešľapujú na mieste, vrátili sa do undergroundu, alebo sa rozpadli. Nedajú sa ani vyčísliť škody v životoch ľudí, lebo iba výnimočne nájdeme medzi evangelikálmi a letničnými človeka, na ktorého by nebolo vyslovené proroctvo, ktoré sa nikdy nenaplnilo. Tie spoločenstvá, ktoré sa s týmito falošnými vplyvmi vysporiadali, ozdraveli a darí sa im lepšie.

Teraz tu však máme celé prorocké hnutie aj s jeho chybami znova. Je to pravdepodobne preto, lebo prišla nová generácia, ktorá so stavom cirkvi nie je spokojná, ale myslím si, že hlavným faktorom je fenomén internetu, kde sa s rôznymi „prorokmi“ roztrhlo vrece. Ako som aj pred mnohými rokmi upozorňoval na nebezpečenstvá falošného prorokovania, cítim povinnosť urobiť to znovu. Nerobím si ilúzie, že tí, ktorí sú v mystike až po uši, si moje slová zoberú k srdcu, ale chcem ochrá­niť prostých, dobromyseľných kresťanov, takže niekoľko myšlienok o prorokovaní.

1. Vôbec nie som proti prorokovaniu, veď Biblia hovorí: „Proroctvami nepohŕdajte.“ Som proti prorokovaniu nezodpovednému, proti imitácii, manipulácii proroctvami a som proti tomu, aby ľudia, ktorí nevedeli získať postavenie a česť v cirkvi skrze tvrdú prácu, chceli nadobudnúť význam a vplyv tým, že budú zneužívať meno Pánovo. Práve kvôli takýmto paškvilom sa ozajstné prorokovanie dostalo do útlmu.

2. Samozrejme, že vždy je dôležité pozorovať na to, kto hovorí. Myšlienky, že Boh vie prehovoriť aj cez oslicu, aj cez deti, vedú k tomu, že ľudia sú ochotní takýchto aj počúvať. Ak mám od niekoho prijať akékoľvek usmernenie alebo poučenie, musí to byť človek dôveryhodný, na ktorom je ruka Pánova. To, že rozumie Pánovi a jeho cestám, sa musí preukázať, musí to byť viditeľné na ovocí. Musí byť zjavné, že sa mu darí v rodine, v robote a že veriaci a zbory, ktoré ovplyvňuje, prosperujú a nezmietajú sa v chaose.

3. Prorokovanie je zodpovedný skutok naj­vyššej duchovnej úrovne. Ak prorok ozaj hovorí, je treba zobrať to vážne a podľa toho sa zariadiť. Za riadnu hlúposť považujem, ak sa niekto v prorokovaní trénuje. Cirkev nie je trenažér, preto nemôže byť vystavená pokusom v tejto oblasti. Každý nech sa trénuje na svojom živote, ako vie počuť Pánov hlas. Ak niekto prorokuje a v skutočnosti nehovorí Pán, dopúšťa sa niekoľkých ťažkých hriechov. Po prvé – berie meno Pánovo nadarmo, po druhé – klame, po tretie – manipuluje a čaruje nad tými, ku ktorým hovorí. Mám taký zvyk nezabúdať proroctvá a čakať, ako sa naplnia. Ak sa nenaplnia, nebojím sa to povedať, bez ohľadu na to, aký má dotyčný prorok kredit. To, že proroctvo je vážny akt, môžeme poznať podľa toho, ako neskutočne človeka rozruší, keď ním chce niekto v mene Pánovom manipulovať. Hádam aj facka ho nechá pokojnejším. (Mimochodom, podobný pocit môžeš zažiť, aj keď sa stretneš so svedkom falošného náboženstva.)

4. Oznámenie Božej vôle sa deje rôznymi formami. Nielen oným slávnostným: „Takto hovorí Pán!“ Zle je, aj keď niekto povie: „Myslím, že Pán ti chce povedať; Pán mi povedal, aby som ti odkázal; Videl som ťa v sne,“ ale taktiež je zle podsúvať niekomu verše z Biblie vytrhnuté z kontextu.

5. Falošné prorokovanie sa používa hlavne na to, aby konkrétny prorok získal väčší význam a aby primitívne, nelegálne, ale účinne mohol presadiť svoju vôľu. V proroctve totiž býva varovanie alebo falošný prísľub, ale skutočne duchovný človek vie zostať po týchto vplyvoch nezmenený ohľadom svojich ďalších rozhodnutí a skutkov.

6. Duchovný človek musí byť emocionálne zrelý a zdravý, aby vedel sprostredkovať pre ostatných Božiu vôľu. Často však prorokujú ľudia emocionálne zranení. Aj keď zažiješ úspech alebo Boží dotyk sprevádzaný veľkou radosťou, nesmieš dôjsť k názoru, že sa svet zmenil a diabol prestal existovať. Ani životné rany, straty a tragédie nikoho neurobia duchovnejším a nedávajú mu právo rozdávať deformované odkazy. Príklad so šachovnicou je výstižný. Ani eufória, ani smútok ti nepomôžu hrať lepšie. Protihráč sa iba teší z toho, že robíš väčšie chyby, ak si duševne rozporciovaný.

7. Ak niekto v mene Pánovom falošným proroctvom deformuje život iného človeka, je to zle, ale ak niekto chce svojimi proroctvami ovplyvniť smer a vývoj celej cirkvi, je to oveľa vážnejšie, lebo sa dostanú do hry tie najvyššie a najrafinovanejšie duchovné sily. Iba skúsený pastor vie cirkev spod týchto omámení dostať a nebojí sa rázne konať s tými, ktorí chcú kaziť Božie dielo.

Tak ako vstúpiť do ozajstného prorokovania

Skôr, než sa niekto stane verejným, musí hľadať Božie vedenie pre seba. Mať úspešný život je možné iba za predpokladu nekonečného množstva správnych rozhodnutí. Na to potrebujeme poznať Písma, trénovať intuíciu, mať Božiu múdrosť, profesionálne zručnosti a vedenie Svätým Duchom. Ak zvládame výzvy vlastného života, Boh nás začne používať na to, aby sme boli verejní ľudia a vedeli pomôcť aj druhým. S tým, ako nám Boh zveruje do starostlivosti iných ľudí, dáva nám aj uschopnenie. Jedna z foriem uschopnenia sú duchovné dary, vrátane proroctva. Ak dar prorokovania alebo slova múdrosti správne používame, má schopnosť sa rozvíjať a to prajem sebe aj vám.



Súvisiace články

Nie cynizmu|Logos 3 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Ovca nie je všežravec|Logos 4 / 2012 | Jaroslav Kříž |Téma
Baránok alebo šelma?|Logos 6 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma
Pravé alebo plné evanjelium|Logos 4 / 2009 | Adrián Šesták |Vyučovanie
Z čoho nás Pán Ježiš zachránil?|Logos 9 / 2019 | Jaroslav Kříž |Téma