Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Tí, ktorí postavili základy

prince-1-opt.jpeg

V posledných desaťročiach 20. storočia Boh pozdvihol desiatky rýchlorastúcich zborov, ktoré dosiahli biblických rozmerov (tisíce a desaťtisíce ľudí) a ich prax sa veľmi priblížila ku knihe Skutkov apoštolov. Za týmto nezvyčajným dielom je možné vidieť vplyv dvoch azda najvýznamnejších učiteľov Božieho slova 20. storočia, ktorými boli Derek Prince a Kenneth Hagin.

Celý priebeh 20. storočia, z pohľadu novodobej historickej cirkvi, by sme mohli objektívne nazvať galériou manifestácie Božej moci a práce Svätého Ducha. Už v jeho počiatkoch dal Boh povstať veľmi silným priekopníkom evanjelia Ježiša Krista, ktoré bolo sprevádzané biblickým znakom krstu Svätého Ducha, t.j. hovorením v nových jazykoch a spolu s týmto aj divmi, uzdraveniami a viditeľnou manifestáciou Svätého Ducha.

Až do 50. rokov znovu a znovu prichádzali ďalší z takýchto priekopníkov, ako napr. Smith Wigglesworth, F.F. Bosworth a mnohí ďalší. Vyvrcholením tohto obdobia bolo pravdepodobne veľké uzdravujúce prebudenie, známe pod názvom „Hlas uzdravenia“ (Voice of Healing). Hlavnou službou tohto zástupu Božích mužov a žien boli masové evanjelizácie, na ktoré prichádzali desiatky, ba až stovky tisíc ľudí. V tejto etape Božej práce sa dostávali do popredia jednotlivci - významné osobnosti, v živote ktorých sa viditeľne prejavovala moc a prítomnosť Svätého Ducha. Po tomto období, zhruba v 60. rokoch minulého storočia, Božia práca dostala nové dôrazy a z masových evanjelizácií sa preniesla pozornosť skôr do miestnych cirkví na vybudovanie veriacich, ktorí už boli zasadení v Božom dome. Za dôrazmi na zakladanie a budovanie nových cirkví a posilňovanie veriacich môžeme vidieť vplyv idúci cez jedných z najdôležitejších protagonistov tzv. charizmatického hnutia, ktorými boli D. Prince a K. Hagin. Kým služba evanjelistov sprostredkovala zástupom manifestáciu Božieho kráľovstva, službou Princa a Hagina bol v cirkvi obnovený úrad učiteľov (Ef 4: 7-16), ktorého cieľom bolo priniesť do života jednotlivcov stabilitu, schopnosť stáť na Božom Slove, zboriť v mysliach veriacich zlé dôrazy a dogmatické učenia, ktoré zväzovali potenciál k prinášaniu ovocia. Ich osobná služba mala veľký dopad na životy veriacich, ale najvýznamnejší vplyv služby sa šíril cez knihy a audionahrávky ich vyučovaní s Božím slovom. Aj keď pochádzali z úplne rozdielneho prostredia, Boh ich na základe štúdia Božieho slova priviedol k veľmi podobným uzáverom.

Azda najdôležitejším dôrazom ich služby bolo obrátenie pozornosti veriacich k samotnému Božiemu slovu. Týmto nastala veľká reformácia predstáv o praxi a osobnom živote kresťanov, ktoré cez dlhé stáročia asi nikto takýmto verejným spôsobom nerevidoval. Obaja títo Boží služobníci odvážne pozdvihli svoj hlas a otvorene konfrontovali zlé kresťanské učenia a rôzne bájky a polopravdy, na ktorých stavali svoj vzťah s Bohom veľké zástupy kresťanov. Zvlášť D. Prince sa do hĺbky zaoberal potrebou dôkladného obrátenia sa a prerušenia stykov s okultizmom, okultnými vedami, predmetmi, ktoré zväzovali zástupy kresťanov ešte aj po ich obrátení. Kvôli potrebe osobne slúžiť desiatkam veriacich sa D. Prince začal dôkladnejšie zaoberať štúdiom tejto témy. Z tohto vzniklo spracovanie jednej z najodvážnejších biblických tém, ktoré priniesol, kniha Požehnanie alebo prekliatie - vyber si. Pre túto tému si D. Prince vyslúžil veľké prenasledovanie ani nie tak zo strany sveta, ako hlavne od predstaviteľov rôznych evangelikálnych smerov v kresťanstve. Služba Kennetha Hagina zase priniesla veľmi potrebné zjavenie o biblickej viere, autorite veriaceho a moci vyrieknutého slova.

D. Prince (1915-2003)

prince-2-opt.jpegBez zveličenia môžeme o Derekovi Princeovi povedať, že bol jedným z najvplyvnejších biblických učiteľov 20. storočia. Svoje učenie podával dynamicky, duchovne a s jedinečnou náročnosťou. Svojimi systematickými vyučovaniami mimoriadne ovplyvnil mnoho zborov a spoločenstiev. Tieto učenia dramaticky a rýchlo zvrátili spôsob myslenia a životný štýl kresťanov. Jeho knihy, audio a videokazety, či rozhlasové vysielania, dávali praktické odpovede na životné otázky veriacim na všetkých kontinentoch sveta. Priamosť, úprimnosť a nekompromisnosť jeho kázaní udávala smer jeho poslucháčom a presviedčala ich o tom, že na životné otázky je aj dnes schopný dať odpovede jedine Boh Biblie. Jeho vyučovania počúvali a budovali sa nimi aj tí, ktorí nejako zvlášť neobľubovali jeho štýl, alebo im bola vzdialená podľa nich „jeho trpká britská odmeraná mentalita“. D. Prince bol naozaj bojovný typ. Málo bolo tých, ktorým by bolo tak jasné ako jemu, že v nadpozemskej sfére sa odohrávajú tvrdé duchovné konflikty.

Otvorene vyučoval, že aj v tejto dobe prebiehajú v neviditeľnom svete zápasy o ľudské duše, ktorých cieľom je spasenie alebo zatratenie ľudí. Výzva idúca cez jeho vyučovania otriasla množstvom náboženských, spacifikovaných a nečinných zborov. Jeho odkaz znel: „Cirkev sa až na príliš dlhú dobu stiahla do obranného postoja a je tu čas, aby vyšla do útoku a prevzala iniciatívu.“ Toto tvrdenie podložil veľkým poslaním, ktoré dal Ježiš Kristus cirkvi: „Iďte po celom svete a kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16:15) Taktiež poukázal na proroctvo o čase pred príchodom Mesiáša z Mt 24:14 : „A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete, na svedectvo všetkým národom a vtedy príde koniec.“ Z tohto posolstva vyzdvihol „toto evanjelium“ na čo položil aj rečnícku otázku, že aké je „toto evanjelium“. Svojimi vyučovaniami podal na túto otázku aj odpoveď, že tu nie je reč o nejakom zriedenom, vylúhovanom evanjeliu, ani o systéme pravidiel, ktoré vymysleli ľudia, ale hovorí o silnom, Božím Duchom presiaknutom evanjeliu, ktoré je prinášané s odvahou a prerážajúcou silou.

Derek Prince bol jedným z najvplyvnejších biblických učiteľov 20. storočia

 

Derek už na počiatku svojej služby objavil, že kresťania sa musia navrátiť k biblickým základom a znovu začať študovať Písmo od jeho počiatku. Je nutné vytvoriť kresťanský, ovocie prinášajúci, nesterilný zdravý základ. Videnie tejto potreby prinieslo vznik jeho vyučovania o biblických základoch viery. Rozoberá v nich šesť základných fundamentálnych „doktrín“ kresťanského života (učenie o autorite Písma, znovuzrodení, o krstoch - vodnom a krste Svätým Duchom, o vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde). Počas svojej učiteľskej služby mal možnosť nahliadnuť do najrozmanitejších zborov, ich systémov, vyučovania a do spôsobu ich života. Tieto dojmy ho presvedčili o tom, že je potrebné očistiť kresťanstvo od rôznych nánosov a nezmyselných náboženských povrazov, ktoré ničia životy, silu a dynamizmus veriacich a celých zborov. Ako odpoveď na tieto zistenia priniesol jednoznačný dôraz na to, že viera sa musí zmeniť v takú silu, ktorá charakterizovala životy biblických hrdinov a ľudí viery. Teda, že viera sa musí stať realitou pre činiteľov, ktorí menia a formujú dejiny. Počas skúmania Joelovej knihy objavil, aký je reálny jej odkaz aj pre dnešnú cirkev. Duch Boží mu objasnil žalostný stav, ku ktorému sa v histórii dostal Boží ľud - Izrael a v akom stave sa nachádza cirkev. Porozumenie tomuto stavu, v ktorom sa nachádza Boží ľud, mu začalo odhaľovať stratégiu Božieho nepriateľa, Satana, ktorou je odtrhnutie ľudí od pravej viery a od spasenia. Keď sa mu to nepodarí, tak sa usiluje o to, aby oslabil tých, ktorí disponujú duchovnou silou, aby nemali vplyv na jeho ríšu. Taktiež porozumel, že na tieto ciele používa náboženské slepé uličky, ktoré vedú k poblúdeniam a vyzdvihnutiu zlých dôrazov. Vo svojej knihe Duchovný boj otvorene hovorí, že diabol je mimoriadne zdatný expert na rôzne náboženské praktiky. Týmito krokmi ho Duch Svätý priviedol k oslobodzujúcej službe. Aj keď sám seba nikdy nepovažoval za odborníka na vyháňanie démonov, aj tak sa jeho skúsenosti a vyučovania v tejto oblasti stali azda najdôveryhodnejším zdrojom pre tých, ktorí tiež vnímajú potrebu oslobodiť Boží ľud spod vplyvu nepriateľa. Taktiež jeho vyučovania o duchovnom boji a uplatňovaní autority veriacich nad kráľovstvom temnoty priviedli mnohých „priemerných“ pastorov a kresťanských vedúcich k porozumeniu, ako ich služba môže prinášať výsledky, budovať veriacich a zasahovať stratených ľudí vo svete. Ďalším dôležitým aspektom jeho služby bolo prinášanie porozumenia o vzťahu kresťanov voči Izraelu. Na základe výrokov Božieho slova prišiel k jasným uzáverom, že kresťania majú istú podĺžnosť voči Izraelu za to, že dostali podiel na duchovnom Abrahámovom požehnaní, ktorým je židovský Mesiáš, Ježiš Kristus. Jeho vplyv v tejto oblasti priviedol veľké skupiny kresťanov a ich vedúcich k tomu, aby sa zriekli svojich antisemitských predsudkov voči Izraelu a židom a začali sa za nich pravidelne prihovárať. Aj bez toho, že by D. Prince bol v úzkom vzťahu s niektorými z vedúcich tzv. hnutia viery, na základe vzťahu k Božiemu slovu vyzdvihol veľmi podobné dôrazy z Božieho slova ako predstavitelia tohto hnutia.

Kenneth Hagin (1917-2003)

Vo svojom vyučovaní sa neprestajne vracal k skúsenosti uzdravenia, ktorú zažil ako 16-ročný baptistický teenager. Ako smrteľne chorý si na posteli znovu a znovu kládol otázky ohľadom spasenia, znovuzrodenia, Božieho uzdravenia, lebo sa nechcel zmieriť s osudom, ktorý mu pripravila jeho choroba. Už v tomto veku, na základe intenzívneho štúdia a života modlitby, prišiel na potrebu znovuzrodenia, keďže v jednej z jeho skúseností ako vodou pokrstený baptista vedel, že zostupuje do pekla. Tiež si kládol otázky, aká je Božia vôľa, čo sa týka jeho uzdravenia. Tu sa vždy potkol o vyučovania, s ktorými sa stretol v cirkvi, že zázraky sa pominuli s dobou apoštolov. Raz pri štúdiu Markovho evanjelia však prijal zjavenie o biblickej viere: „A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu! Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal. Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám.“ (Mk 11:22-24)

hagin-opt.jpegDotkol sa ho Ježišov výrok, kde povedal chorej žene: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Vtedy začal rozmýšľať, že ak aj pominulo obdobie zázrakov, nikdy v cirkvi nepočul, že viera by bola pominula a Svätý Duch mu dal zjavenie o tom, že Božia moc môže pôsobiť v jeho živote skrze osobnú vieru. Toto porozumenie Božieho slova si sám overil, keď prijal uzdravenie Božou mocou. Spomínané udalosti položili základ jeho celoživotnej službe, ktorou kládol dôraz na integritu Božieho slova a jeho neoblomnosť a pravdivosť. Vo svojich vyučovaniach sa snažil vysvetliť poslucháčom, aby zo svojho reálneho stavu hľadeli vo viere na väčšie, trvalejšie a dôvernejšie skutočnosti, teda na Božie slovo. Odhaľoval veriacim, že skrze Božie slovo môže človek hľadieť na samotného Božieho Syna, ktorý je stelesneným Slovom, aj pôvodcom a dokonávateľom viery. Tento prístup zvolil aj Ježiš voči tým, ktorí sa na Neho obrátili vo svojej biede, chorobe. Očakával od nich jednoduchú vieru a nič viac. Otcovi námesačného mládenca Ježiš povedal: „Všetko je možné veriacemu.“ Žene chorej na krvotok prehovoril tiež podobne: „Dcéro, tvoja viera, ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď prostá svojej nemoci.“ Kenneth poukázal aj na ten fakt, že žena svojou vierou prehovorila sama k sebe a vyzdvihol, že ani jej 12-ročné utrpenie, odlúčenie od spoločenského života ju neokradlo o jej vnútorný odvážny hlas, o presvedčenie a pozitívne očakávanie, ktoré sú potrebné k viere. Tieto jej postoje veľmi vyzdvihol Ježiš. K. Hagin chcel práve tomuto naučiť svojich spolubratov a ďalšie generácie prichádzajúce po ňom. Touto cestou kráčal aj on sám a viera znamenala pre neho životný štýl, spôsob, ako zotrvať vo svojom uzdravení, ako sa pozdvihnúť v duchovnom živote, v materiálnej oblasti. Takto pomáhal a jeho služba aj dodnes pomáha k víťazstvám nad prekážkami, ktoré sa vyskytujú v životoch veriacich počas pozemského života.

Ďalším z jeho dôležitých vyučovaní bolo, ako prijať biblickú skúsenosť krstu v Svätom Duchu, kde veľmi vyzdvihol, že jediným skutočným znakom tohto krstu Svätým Duchom je hovorenie v nových jazykoch. Na základe jeho vyučovania desaťtisíce ľudí prijali túto osobnú skúsenosť.

Jeho vplyv priniesol tiež zásadné zmeny v chápaní vedenia cirkvi. Svoje biblické vyučovania v tejto oblasti zhrnul v knihe Služobné dary, v ktorej oponoval po stáročia zakoreneným praktikám náboženskej zborovej štruktúry. V tomto diele hovorí o obnovení a vybudovaní služby a štruktúry novozákonnej cirkvi. Verne zastáva zjavenia apoštola Pavla, že základom služby je povolanie od Boha. Jednoduchým spôsobom poukazoval na porozumenie cirkvi ako tela Kristovho, kde každý jednotlivý člen má svoju úlohu a jeho hlavou je Ježiš Kristus, ktorý zosúladí úlohy jednotlivcov skrze Svätého Ducha. Poukázal na kľúčovú úlohu osôb, ktoré zastávajú úrady v cirkvi, čo bolo v tej dobe veľmi revolučnou myšlienkou, lebo vtedy bola cirkev vedená rôznymi denominačnými štruktúrami. Služobné dary sa v cirkvi dajú rozoznať podľa produktívneho, otvoreného a zjavného ovocia. Päť služobných darov je: apoštol, prorok, evanjelista, pastier a učiteľ. Spomedzi všetkých darov vyzdvihol službu pastorov, korí žijú v osobnom kontakte s veriacimi. Skrze biblické pochopenie služby pastora poukazoval, že na vedenie miestneho zboru nie je potrebná pluralita, ale stačí jedna vedúca osoba, podriadená Božiemu slovu a Svätému Duchu, ktorá buduje ľudí a najlepším ukazovateľom tohto je rast zboru (dnešné skúsenosti vedenia zborov poukazujú na to, že dlhodobo rastú a napredujú len tie zbory, ktoré nasledujú tento model vedenia zboru). Samozrejme, aj on poukázal na to, že dar k vedeniu cirkvi nevylučuje službu presbyterov a diakonov, pokiaľ vedia harmonicky spolupracovať s darom pastora. Hagin pripisoval veľkú dôležitosť tomu, že v Novom zákone v každom veriacom človeku prebýva Duch Svätý a duchovná jednota je základom jednoty zboru. V týchto svojich vyučovaniach pripodobňoval pastorskú službu k úlohe otca v rodine. V pomazaní pastora je uschopnenie k vodcovstvu. Vo svojich knihách, aj na verejných zhromaždeniach (bol vítaným hosťom v zboroch väčšiny denominácií) neskrýval svoj odpor proti zarytým náboženských praktikám a predsudkom. Otvorene hovoril, že mnoho letničných zborov, aj napriek svojmu názvu, sa bojí bezprostredných prejavov Ducha Svätého. Veľakrát ľudia z týchto zborov vyslovujú názory, ktoré sú v rozpore s Božím slovom a tvrdia, že krstom Ducha Svätého dosiahli vrchol viery pozemského života a že ďalej sa nedá ísť, preto mnohí ani nechceli zmeniť tento stav.

Kenneth Hagin už ako 16-ročný baptistický teenager prišiel na potrebu znovuzrodenia

Podobne ako D. Prince, aj jeho služba cestujúceho kazateľa mu pomohla porozumieť, že mnohé zbory a kresťania nepriznávajú svoj skutočný stav, obmedzenia a namiesto toho si ustanovujú rôzne príkazy a ustanovenia pre spoločenstvo, ktorými jeden druhého držia v zajatí a brzdia sa v napredovaní. Videl, že niektoré kresťanské prúdy neprijímajú nové prostriedky komunikácie a vyžadujú malicherné pravidlá napríklad v obliekaní sa žien, odmietajú svetskú vedu, vzdelanie. V živote pastorov si všimol, že si neuvedomujú nutnosť všeobecného rozhľadu a mnoho nových poznatkov, ktoré sa zhromažďujú vo svete, pripisujú diablovej práci. Takisto jeho služba mala za cieľ zboriť tie obmedzenia a predstavy v mysliach kresťanov, ktoré spôsobujú, že cirkev nedokáže získať iných pre Božie dielo, a práve preto sa v malých uzavretých skupinách dohadujú o tom, kto má v službe prvenstvo, alebo koho si zvoliť za vodcu. Z týchto dôvodov sa zbory stávajú uzatvorenými subkultúrami, ktoré nevedia vybudovať službu voči ľuďom vo svete a teda nevedia naplniť veľké poslanie. Zásluhou K. Hagina a ďalších zaviazaných kresťanských vodcov sa Božia moc vymanila zo sociálneho geta vytvoreného ľuďmi a biblické pravdy boli predostreté živým spôsobom pred davy rôznych vrstiev bez ohľadu na ich minulosť, vzdelanie... Priniesol do cirkvi aj ucelené vyučovanie o daroch Svätého Ducha, kde jednak ukazoval, ako sa bežní radoví členovia môžu stať nástrojmi pre pôsobenie Svätého Ducha a zároveň biblicky vyváženým spôsobom poukazoval na nezodpovednosť v používaní týchto darov, ktorá častokrát spôsobila problémy v životoch iných ľudí. Hlavne v oblasti prorokovania poukazoval na dôležitosť osobného vedenia Svätým Duchom pred vyhľadávaním rôznych odkazov cez ďalších kresťanov. Podobne ako D. Prince aj on odsudzoval toto nedovolené miešanie sa do osobných záležitostí iných kresťanov skrze tzv. „slová poznania“ a iné duchovné dary. Jeho služba taktiež pomohla zástupom kresťanov prijať plnosť Abrahámovho požehnania aj pre materiálnu oblasť. V jednej zo svojich kníh píše, ako k nemu raz Pán prehovoril: „Nevadí mi, že moje deti sú zámožne. Je zlé, keď sú lakomé.“ Takto chcel vysvetliť svojim učeníkom, ako je možné získavať požehnania, a pritom uchrániť svoje srdce od milovania peňazí. V súvislosti s touto témou tiež odhaľoval, ako diabol oklame ľudí, keď im predostrie chudobu ako požehnanie, a tak ich do konca života drží „v uťahovaní opaskov“ a s tým spojenou pasivitou. Vo svojich knihách a vyučovaniach podával porozumenie, že ak je človek čestný a priamy, poznáva a zachováva Pánove usmernenia, môže to prinášať v jeho živote pekné výsledky viery aj v materiálnej oblasti. K. Hagin nemal žiadne výhrady k tomu, keď sa niekto naplnený Svätým Duchom smial, plakal, tancoval alebo utekal. On sám sa na jeho zhromaždeniach veľakrát odovzdával Svätému Duchu a týmto manifestáciám, keď bola silná prítomnosť pomazania. V posledných rokoch svojho života s radosťou prijímal pomazanie radosti a svojim poslucháčom to podrobne vysvetľoval na biblických príkladoch. Zároveň však upozorňoval svojich poslucháčov, aby si vytvorili rovnováhu medzi „prejavmi radosti“ a deviatimi darmi Svätého Ducha spomenutými v Biblii (1Kor 12). Povzbudzoval ich, aby nikdy neochabli v modlitbách v jazykoch, aby si nárokovali silu viery, uzdravenia a zázrakov.

Služba týchto dvoch výnimočných Božích služobníkov postavila základy pre prebudenie, ktoré vidíme, že po celom svete naberá na intenzite. Ovocie ich služby je možné vidieť na všetkých svetových kontinentoch, asi s výnimkou Južnej Kórey, kde Boh pozdvihol D. Y. Cho. V každom národe existujú rastúce a fungujúce zbory, ktoré boli ovplyvnené ich službou. Ovocie, ktoré zanechali po sebe, jednoznačne ukazuje, že oni patria k tým, o ktorých Božie slovo hovorí: „A pošlí z teba vystavia miesta, pusté od veku, vyzdvihneš základy pokolenia a pokolenia, a budú ťa volať opraviteľom trhlín, napraviteľom ciest, aby sa mohlo bývať.“ (Iz 58:12)

Použité materiály: Új Exodus 12/2003

Kenneth Hagin - All Faiths‘ Crusades - 2000 a 2001

Počas nášho pobytu v USA sme mali možnosť osobne zažiť službu jedného z najvýznamnejších kresťanských vodcov a učiteľov druhej polovice minulého storočia. Kenneth Hagin veľmi často cestoval na niekoľkodňové turné po amerických zboroch. Tieto stretnutia, kedy v dopoludňajších hodinách prebiehalo vyučovanie z Božieho slova a večer tzv. „Holly Ghost Meetings“, sa nazývali „All Faiths’ Crusade“ - Kampane viery. Osobne sme mali možnosť navštíviť viacero stretnutí na dvoch miestach v štáte Virgínia v roku 2000 a 2001. Každá bohoslužba začínala chválami v typickom „RHEMA“ckom zvuku, na spôsob „I’m so glad that Jesus set me free“ (Som tak rád, že ma Ježiš oslobodil) alebo „I came to the enemy´s camp“ (Prišiel som do tábora nepriateľa). Chvály, hoci neboli dlhšie ako 30 minút, no zato veľmi radostné a dynamické. Počas dopoludňajších bohoslužieb Kenneth vyučoval o viere. Ako sám povedal: „Mohol by som tu stáť a vyučovať na akúkoľvek tému, ale Boh mi povedal, aby som išiel a učil Jeho ľud viere.“ Tí, ktorí si myslia, že Kenneth prinášal počas vyučovaní rôzne teologické bomby a zjavenia, by boli sklamaní. Jednoduché pravdy, jednoduché svedectvá, jednoduché príbehy, a pritom pod veľkým pomazaním. Dokonca ani nevadilo, že počas ďalšej kampane v inom zbore o takmer rok neskôr sme počúvali tie isté verše a tie isté príbehy, lebo z nich stále išlo povzbudenie a zjavenie.

Večerné bohoslužby začínali takisto rezkými chválami. Pred zbierkou nasledovalo predstavenie biblickej školy RHEMA a vízie, ktorú Kenneth nosil vo svojom srdci. Po nej brat Hagin začal kázať o pomazaní a radosti. Raz si na pódium zavolal jedného zo služobníkov, ktorý mi pripadal ako profesionálny „smejko“. Z ničoho nič sa smial a smial a smial. Po nie veľmi náročnom posolstve o Božej Sláve alebo pomazaní sa začali v sále diať veci. Ľudia napĺňaní Božou mocou padali na zem, smiali sa a triasli. Neskutočná atmosféra. Dovtedy sme o niečom podobnom iba počuli a zrazu sme boli priamo v centre toho. Škoda, že sme nerozumeli veciam viac, istotne by sme radšej ako o fotku s Haginovcami poprosili o vkladanie rúk a modlitbu. Na Slovensku kolovalo jedno video, ktoré sa volalo „When the Spirit gets moving“ - Keď sa Duch začne pohybovať. Pochopili sme, že táto kazeta mohla byť natočená na jednom z mnohých takýchto stretnutí. Kenneth sa na konci zhromaždenia modlil za chorých, ktorí hneď nato podávali svedectvá o zázračnom uzdravení. Asi štyri zhromaždenia, na ktorých sme sa zúčastnili, nás veľmi požehnali. Ak by som mal heslovite zhrnúť, čo vystihovalo službu Kennetha Hagina, podľa toho čo sme videli, bolo by to nasledovné:

  • Kenneth učil veľmi jednoducho, používal veľa príkladov. Jeho kázne boli dlho zapamätateľné a človek veľmi rýchlo prijímal zjavenia.
  • Veľká časť členov boli ľudia v strednom a staršom veku. Neskôr sme z viacerých zdrojov počuli, že Kenneth Hagin je viac známejší medzi staršou než mladšou generáciou. Viacerí kresťania do veku tridsať rokov o Kennethovi dokonca ani nepočuli.
  • Cirkvi, v ktorých Kenneth kázal, boli veľké a v regióne úspešné.
  • Kennethova manželka, Oretha, ho sprevádzala na každom jednom stretnutí. Obidvaja, aj napriek veku osemdesiat rokov, boli energickí a dobre vyzerajúci (často si s manželkou povieme, že keď sa dožiť takéhoto vysokého veku, tak v takomto stave a v službe Pánovi).
  • Celá jeho služba bola výborne zorganizovaná. V kníhkupectve sa dalo kúpiť takmer všetko, čo Kenneth vydal. Prospekty a informácie o biblickej škole RHEMA boli k dispozícii na mnohých miestach. Chvály hrali v jednote, radostne a pod pomazaním. Manželia Haginovci boli veľmi milí, prístupní každému, kto prejavil záujem.

Renáta a Radovan Kapustovci



Súvisiace články

Tí, ktorí otriasli Anglickom|Logos 9 / 2012 | Tibor Szöllősi|Z histórie
Tí, ktorí sa narodili znovu|Logos 1 / 2017 | Martin Vincurský|Z histórie
Ako žili Židia v povojnovom Slovensku (1945 – 1948)|Logos 1 / 2018 | Martina Šafaříková|Z histórie
Poslušnosť|Logos 8 / 2013 | Redakcia |Vyučovanie
Kritika Biblie|Logos 11 / 2014 | Tibor Ruff |Z histórie