Víťazstvo

Existuje víťazstvo?

Odpoveď na túto otázku je dôležitá. Nenarodili sme sa totiž do stavu harmónie a pokoja, ale do prostredia plného boja. Od počatia až po smrť je život človeka v ohrození a už samotné prežitie vyžaduje veľké úsilie. Ani príroda nie je v harmonickom stave, ako by sa zdalo, ale na každej úrovni tu prebieha boj o prežitie. Kto zvíťazí, žije, kto prehrá, stáva sa potravou. Iba blázon si môže myslieť, že je jedno, či v živote prehrávame, alebo vyhrávame. Výsledok každej bitky má totiž svoje dôsledky. Víťaz berie všetko, oslavuje a delí si korisť, porazený sa stáva otrokom, zhoršia sa mu životné podmienky, plače a často sa stane, že porážka končí smrťou. Naše zápasy sa čo dôležitosti líšia práve tým, aký má výsledok boja dôsledky. Už aj pri amatérskom športovom zápase alebo spoločenskej hre, kde je cieľom pobaviť sa, človek nerád prehráva. Aj tu sa stretáva so šikovnosťou a prefíkanosťou protihráčov a hlavne so silou ich osobnosti. Profesionálni športovci chápu boj oveľa lepšie, lebo títo nehrajú pre zábavu, ale pre výsledok. Víťaz dostane finančnú odmenu (veľakrát ozaj tučnú), česť, slávu a obdiv, porazenému sa potom ujde pohŕdanie, výsmech a nadávky. Ešte vyššiu úroveň boja vidíme v politike, keď štáby jednotlivých politických strán s napätím očakávajú, aký bude výsledok volieb. Víťazom pripadne vláda, značná politická a hospodárska moc, ale porazení sú od korýtka odstavení a nezostáva im nič iné iba sa prizerať a rozčuľovať. Vážne, nie je jedno, či vyhrávame, alebo prehrávame. Myslím, že ľudia si tieto fakty neuvedomujú po prvé preto, lebo nie každý bol vrcholovým športovcom alebo politikom, po druhé preto, lebo sme nezažili vojnu. Konečný výsledok vojny je pre zúčastnených taký dôležitý, že pre jej úspešný koniec mnohí dobrovoľne obetujú vlastný život, lebo nechcú, aby sa ich národ alebo potomstvo dostali do otroctva. Takto sa mnohí statoční ľudia stávajú hrdinami, na ktorých spomíname a sú nám príkladom. Práve to, že na nich spomíname, nám prezradí, že aj oni nakoniec prehrali, lebo aj ten najstatočnejší a najlepší človek nakoniec prehráva v boji so smrťou, jeho telo sa rozpadá na prach.

Boj je pre človeka ťažký práve preto, lebo nikto s istotou nemôže povedať, ako dopadne. Keby sme výsledok poznali, správali by sme sa úplne inak. Preto si musíme odpovedať na otázku, či existuje taký víťaz, od ktorého nebude korisť nikdy odobratá niekým iným a či existuje víťazstvo, ktoré je definitívne, trvalé a či môžeme výsledok dôležitej bitky vedieť už dopredu. Odpoveď na všetky tieto otázky znie – áno. A bol by som rád, keby sme si uvedomili, aké je to fantastické. Evanjelium je v skutočnosti správa o víťaznom výsledku boja. Iba Mesiáš Ježiš Kristus Nazaretský je jediným ozajstným víťazom. Spĺňa všetky kritériá. Výsledok Jeho boja už nikto nezmení a my s predstihom vieme o tom, že smrť je definitívne porazená. To, že Ježiš porazil smrť a vstal z mŕtvych, znamená, že je porazené peklo, satan, všetky sily nepriateľa, čím otvoril pre ľudí možnosť, aby aj oni skrze vieru v Jeho víťazstvo porazili smrť a žili naveky s Bohom. Toto víťazstvo je absolútne, nadradené a určuje výsledok zápasu v akejkoľvek oblasti nášho života a nakoniec aj celého stvorenstva. Diabol stratil legálne práva. „I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním odpustiac vám z milosti všetky hriechy, vymažúc písmo, napísané proti nám, záležajúce v rôznych nariadeniach, ktoré bolo proti nám, a vzal ho z prostredku pribijúc ho na kríž a odzbrojac kniežatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na odiv víťazosláviac nad nimi v ňom.“ (Kol 2,13-15)

Priebeh víťazstva

Ako sme už vyššie spomínali, každý príslušník ľudskej rasy, či už bol väčším alebo menším hrdinom, nakoniec utrpel zdrvujúcu porážku. Žiadny človek nebol spôsobilý poraziť satana, preto sa Boží Syn ponížil a prijal podobu človeka. Narodil sa obyčajnej židovskej žene a svoju mladosť prežil nie ako nejaké kniežacie dieťa, ale v priemernej rodine v nevýznamnom meste. Pozemský život prežil ako služobník. Slúžil Bohu aj ľuďom, až prišiel čas, kedy sa ponížil až na smrť a išiel na územie nepriateľa. Najprv sám seba vydal do rúk rozzúrených kňazov a rímskych vojakov a po tom, ako zomrel bolestivou smrťou za naše hriechy, zostúpil do šeolu. Nielenže to tvrdí Písmo, ale musíme si uvedomiť, že tí, ktorí tvrdia, že to tak nebolo, oberajú Pána o Jeho zásluhy. Aké nesmierne bolo poníženie Pána Ježiša Krista, rovnako veľké je aj Jeho povýšenie. Vyšiel zo šeolu a telo ožilo. „...  vediac, že Kristus vstanúc z mŕtvych už viacej nezomiera; smrť viacej nepanuje nad ním.“ (Rim 6,9) Keď vystúpal do neba, nebeské brány sa pred víťazom otvorili. „Pozdvihnite, brány, svoje hlavy! Pozdvihnite sa, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy. Kto je to ten Kráľ slávy? Hospodin, preveliký v sile a hrdina, Hospodin, vojenný hrdina. Pozdvihnite, brány, svoje hlavy a pozdvihnite ich, vráta večnosti, a vojde Kráľ slávy! A ktože je to ten Kráľ slávy? Hospodin Zástupov, on je Kráľom slávy.“ (Ž 24,7-10) Táto správa je skutočne radostná, skutočné evanjelium. Je to pre nás nevyčerpateľný zdroj radosti, základ našej viery aj nádeje. Keďže dopredu vieme, aký bude výsledok zápasu nášho života, nech nás to vedie k tomu, aby sme zápasili smelo a horlivo. Nielenže sme víťazi, ale nech je aj skóre vysoké. Nech satan dostane od mužstva našej generácie riadnu nakladačku.

Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu, ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža. Preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.

Filipským 2,5-11

Oblasti, v ktorých musíme presadiť víťazstvo

Strach zo smrti

Ľudský duch je podľa Epištoly Židom držaný v strachu pred smrťou. Ľudia sa snažia tento fakt ignorovať, odvádzajú od neho pozornosť alebo sa smrti vysmievajú, no kdesi hlboko v každom človeku je hrôza z tohto faktu, úzkosti a obavy zo súdu, ktorý po smrti nasleduje. Vezmime si príklad z učeníkov. Pavol prehlasuje: „Lebo mne je žiť Kristus a zomrieť zisk.“ (Flp 1,21) Ani u ostatných nevidíme, že by sa panicky báli o svoj život, žili vo vedomí konečného víťazstva, ktoré znamená, že sme prešli zo smrti do života.

Strach z budúcnosti

Budúcnosť sa nám zdá neistá a nevypočítateľná, lebo máme pocit, že nikde nie je žiadna opora a ochrana pred zlom. Ešte aj vtedy, keď sa všetko darí, človek sa cíti neistý, lebo vidí, že tento stav sa môže hocikedy zmeniť. Ježiš však hovorí, aby sme svoje starosti uvrhli na Hospodina a neboli ako pohania, ktorí sa obávajú o to, čo budú jesť a piť: „A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev. Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Boh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť? Ak teda ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte? Povážte ľalie, ako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty ako jedna z nich. Ak teda trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Boh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery. A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete. Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.“ (Lk 12,22-31) Naša budúcnosť je pevne v Božích rukách, preto si užívajme života.

Strach z ľudí

Iba menšia časť problémov príde do našich životov preto, že ju spôsobil satan a jeho zlomyseľná armáda. Väčšinou je to tak, že jeden človek trápi druhého. Sú jedinci, ktorí sa zdajú byť silnými, svojou osobnosťou, výrečnosťou, intrigami a bezohľadnosťou si podmaňujú svoje okolie. Podobne na sebe cítime ťažkú ruku ľudí s politickou a finančnou mocou alebo lepšou intelektuálnou výbavou. Niekedy sa zdá, ako keby sa týmto silným jedincom všetko darilo, a preto voči nim môžeme cítiť zároveň hnev aj obdiv. Opäť môžeme spomenúť príklad prvých učeníkov zo Skutkov apoštolov. Nikde nevidíme, že by trpeli komplexmi a strachom z ľudí. Jeden z najlepších príkladov v Biblii o skutočnej chatrnosti dominantných ľudí je, ako zomrela Jezábel. Keď videla, ako sa k nej blíži Jehu, a cítila, že prichádza koniec, upravila sa a silou svojej osobnosti chcela zvrátiť výsledok. Skončila tak, že ju z okna vyhodili jej vlastní sluhovia. Zistili, že zbaviť sa tyrana je v skutočnosti ľahké. Nebojme sa obyčajných smrteľných ľudí, lebo bezbožníci nemajú žiadnu ochranu ani budúcnosť. Keď sa budeš správať sebaisto, bez strachu z ľudí, zažiješ oveľa viac víťazstiev.

Poraziť svoje ego

Ukrižovať starú prirodzenosť sa nám niekedy nechce. Nechce sa nám byť prívetiví, dobrosrdeční, niekedy sa nám nechce zmieriť sa alebo odpustiť. Je to preto, že sa na momentálne životné situácie nepozeráme s nadhľadom a z hľadiska onoho slávneho definitívneho víťazstva. Preto sa po určitom čase často za svoje správanie hanbíme. Naopak, vždy keď sa správame ušľachtilo a prekonáme vlastné ego, prináša nám to aj po čase uspokojenie.

Hriech

Hriech sa musí dať poraziť. Nemôžeme sa zmieriť s tým, ak to párkrát skúsime a potom rezignujeme, lebo sa nám hriech zdá príliš silný. Proti hriechu treba bojovať, sprotiviť si ho až do krvi skrze duchovný život, sebaovládanie a duchovný boj; vychádzajúc z toho, že Ježiš hriech porazil, musíme byť víťazmi aj my. Ako sme už viackrát spomenuli, Ježiš zvíťazil nad všetkým. To je právnym podkladom pre naše správanie, aby sme skrze vieru a uplatňovanie moci Ježišovho mena aj my víťazili.

Choroby a démoni

Podobne je to so všetkými oblasťami ľudského života, ako sú napríklad choroby, fyzické či psychické nezdary, chudoba, kliatby a pod., v ktorých nám satan spôsobuje trápenie. „Na to sa ukázal Syn Boží, aby skazil diela diablove.“ (1Jn 3,8b)

Si viac ako víťaz, preto bojuj, a to hrdo a radostne.