Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Život v Abrahámových šľapajach

Pri stvorení sveta prvým stvoriteľským Božím činom bolo stvorenie svetla. Za týmto prirodzene nasledovalo oddelenie svetla od tmy. Stvoriteľ položil jasnú hranicu, aby tieto dve od seba jasne odlišujúce sa skutočnosti nesplynuli v jeden celok. Podobným spôsobom je možné vidieť Božie konanie v celej Biblii.

Znovuobjavenie dávno zabudnutých stôp

Božie povolanie Abraháma môžeme tiež jednoducho prirovnať k stvoreniu svetla uprostred tmy. Už niekoľko generácií po potope bolo jasne viditeľné, že v spoločenskom usporiadaní bola nastolená línia hriešneho života, stojaceho vo svojom protiklade proti Božej zmluve uzatvorenej s Noachom. Do tohoto stavu „tmy“ Boh osobným spôsobom povolal Abraháma, aby sa stal jeho nasledovníkom, skrze ktorého vytýčil jasný smer uberania sa Božej práce v pláne spasenia. V evanjeliu Jána čítame, že svetlo svieti vo tme a tma ho nezadržala (čo sa v prvom rade vzťahuje na Krista). Toto nám jasne ukazuje na Boží plán víťazstva pre jeho ľud. Abrahámova osoba a jeho životný štýl, ktorý bol charakterizovaný jednoznačnou poslušnosťou voči Bohu, boli položené ako prototyp života viery pre všetky nasledujúce generácie Božieho ľudu. K naplneniu Božích plánov dal Boh Abrahámovi dvanásť základných požehnaní, ktoré sa stali dedičstvom priamych Abrahámových potomkov. Profitoval z nich aj starozmluvný Izrael. Ich dedičmi sme sa stali skrze Ježiša Krista aj my - Cirkev Ježiša Krista. Abrahámovo poznanie Boha bolo spojené s dvoma Božími menami, skrze ktoré uctieval Boha. Tieto „zmluvné“ mená nám do veľkej miery objasnili Abrahámovo chápanie Boha a jeho prejavovania sa na ľudský život. Prvým jeho dôležitým zjavením o Bohu bolo poznanie, že Boh je Silný Boh Všemohúci - El-Šaddaj (Boh, ktorý je viac než dostatočný). Druhý dôležitý fakt, týkajúci sa Pánovej osoby, na ktorý Abrahám položil svoj život, je zjavený v ďalšom Božom mene JHVH Jireh - - Boh, ktorého zaopatrenie sa uvidí. Obe tieto mená sú dokonalým naplnením požehnaní darovaných Bohom Abrahámovi. Pre našu vieru je veľmi povzbudzujúcim faktom, že Boh dopredu zaopatril celú Abrahámovskú líniu tiahnúcu sa až dodnes. Skrze tieto zasľúbenia Boh dáva svojmu ľudu podiel na Jeho Všemohúcnosti a na bohatstve Jeho moci, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre naplnenie úloh vzťahujúcich sa na Boží ľud. Abrahám, ako otec viery, teda položil svojím charizmatickým životom príklad pre život a chodenie v spoločenstve so Svätým Duchom.

Kompas nám ukazuje správny smer

Spoznanie a prijatie požehnaní (zasľúbení Jeho Slova) je jednou zo základných tém Biblie, zohrávajúcou ústrednú úlohu v každom historickom období Božieho ľudu. Zaoberali sa nimi všetci patriarchovia, rovnako sa stali stredobodom Mojžišovej služby, a aj v Evanjeliu sú jednou z hlavných tém, na ktorej je budovaná novozákonná cirkev. Svätý Duch skrze proroka Hozeáša poslal pre Boží ľud varovanie, ktoré je zároveň aj veľkou výzvou pre každú cirkev a každého veriaceho, že ľud, ktorý neporozumie, (zostane bez známosti) bude porazený. Toto varovanie nás aj v týchto dňoch silne motivuje, aby sme našli pevný základ, o ktorý sa môžeme oprieť v naplňovaní Božieho povolania. Zo židovského pohľadu sa základným kameňom stáva dvanásť požehnaní, ktoré dal Boh Abrahámovi a jeho semenu. Obeťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša Krista boli tieto požehnania rozšírené nielen na priame telesné Abrahámovo potomstvo, ale aj na duchovné deti, ktorými sme sa stali všetci my, nasledujúci šľapaje jeho viery.

Vstúpme do otvorených dverí

Abrahám, Izák a Jákob, ako patriarchovia, položili svoj život na priamom spoločenstve s Bohom vychádzajúcom z viery v Jeho moc naplniť svoje Slovo. Ich bohoslužba nemala žiadne obrady a neobsahovala zbytočné náboženské ceremónie, ale bola závislá od vedenia Svätým Duchom. Bohoslužba viery nám teda ukazuje, ako vstúpiť do bezprostredného spoločenstva s Pánom, ktorý nás chce osobne priviesť k prijatiu a naplneniu zasľúbení. Rozdiel medzi bohoslužbou Svätého Ducha a bohoslužbou založenou na náboženských ceremóniách je natoľko dôležitý, že Boh venoval celú jednu knihu (list Galatským) práve porozumeniu tejto témy. Apoštol Pavol vyzdvihuje v prijatí požehnaní centrálnu úlohu spoločenstva so Svätým Duchom. Ježiš Kristus svojou obeťou zmierenia a službou Veľkňaza v nebesiach, odstránil ceremónie z bohoslužby a každého pozýva, aby prišiel priamo k zdroju požehnaní skrze vieru v Božie slovo. Aj Abrahám celý svoj život viedol podľa týchto pravidiel. Nemal jasne určený bohoslužobný poriadok, ale hľadal osobnú Božiu reč (rému). Po prijatí Božích zasľúbení sa nechával voviesť samotným Pánom k ich naplneniu. Svätý Duch v novej zmluve preberá túto úlohu osobného sprievodcu, aby nás voviedol do plnosti víťazstva a k naplneniu Božích výrokov. Apoštol Pavol spomína aj požehnania Evanjelia Ježiša Krista a hovorí aj o duchovných požehnaniach, ktoré sme prijali v Kristovi Ježišovi. Aj tieto zasľúbenia sú obsiahnuté v dvanástich základných výrokoch, ktoré Boh prehlásil podľa svojej suverénnej vôle pred Abrahámom a jeho semenom. Ohľadom Božích výrokov ľud nemusí veľmi presviedčať Boha k tomu, aby ich naplnil, ale potrebuje viac poznať Svätého Ducha a jednoducho mu dôverovať, že On nás osobne privedie k naplneniu týchto požehnaní. „Milovaný, prajem ti, že by si sa mal vo všetkom dobre a že by si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša.“ (3Jn 1:2)

Zasľúbenia dané Abrahámovi v sebe obsahujú plnosť zaopatrenia duchovných, duševných aj materiálnych požehnaní k naplneniu Božieho povolania, ktoré nám Boh dal aj po tieto dni.

 

Podrobne preskúmaj zem

 

Ako sme sa už aj predtým zmienili, v požehnaniach, ktoré Boh daroval Abrahámovi a jeho semenu (ktorým bol Kristus), nebol zahrnutý len starozmluvný Izrael, ale skrze Krista aj cirkev. Téma požehnania je veľmi obľúbenou témou v letnično-charizmatických zboroch. Za centrum vyjadrení o Abrahámových požehnaniach väčšina kresťanov považuje 28. kap. Deutrónomia, kde je vymenovaný súhrn požehnaní, ktoré Boh zasľúbil synom Izraelovým. K pochopeniu Abrahámovho požehnania sa musíme pozrieť na priame výroky, ktoré Boh dával Abrahámovi, lebo iba tam je možné nájsť pevný základ pre lepšie poznanie danej témy. Spoznanie týchto osobných požehnaní nám znovu ukazuje Boží ľud a cirkev Ježiša Krista v mocenskom postavení autority a víťazstva, ktorým Boh dopredu zaopatril svoj ľud. Poďme teda spolu podrobne preskúmať, aký konkrétny úžitok prinášajú Abrahámove požehnania cirkvi i jednotlivcom.

1. Urobím ťa veľkým národom

Toto je zasľúbením rozmnožovania, množenia a pozdvihnutia na spoločenskej úrovni a je to možné stiahnuť aj na uplatňovanie vplyvu. Biblická cirkev mala vždy tento cieľ, aby bola vyslobodená spod nadvlády pohanov a spoločenskej kontroly, lebo iba vtedy vieme žiť v podriadenosti voči Bohu. To neznamená, že by kresťania mali ignorovať zákony daného štátu, v ktorom žijú, ale aby ich cieľom bolo v prvom rade slúžiť živému Bohu. V Novom zákone nás apoštol Pavol jasne upozorňuje na to, že sme boli kúpení za drahú cenu, preto nemáme byť sluhami ľudí.

2. Požehnám ťa

Boh vo svojej suverénnej vôli ukázal ochotu podeliť sa o svoje bohatstvo so svojím zmluvným ľudom. Najdôležitejšie z týchto požehnaní je ospravedlnenie z viery, ktoré je základom pre osobné spoločenstvo so Stvoriteľom, a tiež také duchovné bohatstvo ako je šťastie (v Roháčkovom preklade sa toto vzťahuje na výraz blahoslavenstvo). Rovnako sa to vzťahuje aj na pozemské, materiálne, telesné a duševné bohatstvo.

3. Vyvýšim tvoje meno

Meno v Biblii predstavuje osobnosť a vnútornú neviditeľnú podstatu osobnosti a z Božieho pohľadu je to to, ako Boh vníma dané osoby. Doslova sa to naplnilo na Abrahámovi, ktorý ešte aj po viac ako štyritisíc rokoch je jednou z hlavných celebrít kresťanského sveta. Ďalej sa toto požehnanie vzťahuje na meno Pána Ježiša Krista, ktoré sa stalo hlavným nositeľom autority a sily Božieho kráľovstva na zemi. Používanie Ježišovho mena bolo dané do dedičstva aj všetkým znovuzrodeným, Svätým Duchom pokrsteným ľuďom.

4. Budeš požehnaním

Hlavným bodom v naplnení tohto zasľúbenia je schopnosť rozšíriť Boží vplyv aj na ďalších ľudí. Z Božieho slova vieme pochopiť, že v novozmluvnom pohľade sa toto zasľúbenie môže naplniť hlavne skrze kázanie evanjelia. Aj z tohto požehnania vieme čerpať hojnosť Božieho zaopatrenia, ktoré nám Boh dáva k dispozícií pre naplnenie Jeho vôle.

5. Požehnám toho, kto teba žehná

Na základe vzťahu k Abrahámovi môžu aj ďalší ľudia získať podiel na Božích duchovných i zemských bohatstvách. Z listu Rimanom sa dá pochopiť dôležitosť Izraela ako priameho dediča a nositeľa Abrahámovho požehnania pre ľudí aj národy. Boh veľmi zjednodušil ľuďom možnosť, ako vojsť do kontaktu s požehnaním, lebo na základe vzťahu k Izraelu je možné, aby sa ľudia aj národy dostali pod Božie požehnanie. V jednoduchosti to môžeme zhrnúť tak, že Boh žehná národy skrze Izrael. Tieto požehnania sú ľahko uchopiteľné a môžeme ich vidieť napríklad v tom, že samotný vznik izraelského národa požehnal svet poznaním dobrého a zlého skrze Zákon, poznaním Božej slávy, prorokmi, Božím slovom a čo je najhlavnejšie, osobou Mesiáša - Ježiša Krista. Vzťah voči Izraelu bude podľa 25. kap. Matúša aj hlavným merítkom pre súd národov na počiatku Mesiášskeho tisícročného kráľovstva.

6. Prekľajem toho, kto tebe zlorečí

Boh vždy zasľuboval svojmu ľudu ochranu. Aj z týchto výrokov môžeme pochopiť napríklad to, že antisemitizmus priťahuje kliatby na životy ľudí, stavia hradby do cesty požehnaniu.

7. Budú v tebe požehnané - v tvojom semene, všetky národy zeme

Toto zasľúbenie sa vzťahuje na osobu 
Abraháma ako na otca viery a na dedičstvo, ktoré sa dá od neho prevziať. Pri znovuzrodení dal Boh aj nám „pohanom“ nového otca - otca viery - Abraháma, aby sme dostali podiel na požehnaniach. Ďalej je tu zasľúbenie o semene, ktorým sa stal Mesiáš. On sám je nositeľom ešte oveľa väčšieho požehnania, ktoré sa vzťahuje na národy i na jednotlivcov.

8. Tebe a tvojmu semenu dám túto zem

Boh zasľúbil kanaánsku zem do dedičstva Abrahámovi a jeho potomkom. 
Vďaka tomuto bolo možné, aby sa zhruba 
po dvetisíc rokoch stal Izrael ako národ 
znovu právoplatným majiteľom kanaánskej zeme. Práve toto zasľúbenie umožnilo naplnenie proroctiev Izaiáša, Ezechiela, 
Zachariáša a ďalších prorokov, ktorí dopredu hovorili o znovuvytvorení štátu Izrael. Pre cirkev sa toto požehnanie vzťahuje na uchopenie Božieho kráľovstva, ktorého hlavnými znakmi sú spravodlivosť, pokoj a radosť skrze Svätého Ducha.

9. Učiním ťa otcom mnohých národov

Ako väčšina z nás vie, z Jákobových synov, ktorý bol Abrahámovým vnukom, 
povstalo dvanásť veľkých národov (izrael-
ských kmeňov). Znovu vieme z týchto slov uchopiť zasľúbenie rastu a rozmnoženia novozmluvnej cirkvi.

10. Králi vyjdú z teba

Najväčšími kráľmi doteraz v histórii Božieho ľudu boli Dávid a Šalamún, ale je dôležité spoznať aj Krista ako kráľa. Jeho kráľovstvo zatiaľ nie je viditeľné nad celou zemou, ale nositeľom jeho sily a vplyvu Božieho kráľovstva je Cirkev Ježiša Krista, plná sily a moci Svätého Ducha, kde Boh potvrdzuje svoje slovo pôsobením divov a prejavovaním sa rôznych mocí (dynamis).

11. Postavím svoju zmluvu s tvojím semenom

Tieto výroky začali vstupovať v platnosť skrze obrátenie sa Izáka a neskôr Jákoba a vznikom izraelského národa. Od nich štafetu prevzali aj apoštoli a neskôr Cirkev Ježiša Krista. Toto zasľúbenie nám jasne odkrýva, že človek sa môže znovuzrodiť do Božieho kráľovstva iba na základe osobného Božieho povolania, prichádzajúceho skrze vyhlasovanie evanjelia. Človek sa nemôže do kresťanstva narodiť prirodzeným spôsobom, ako aj Ježiš povedal Nikodémovi, že to čo sa narodilo z tela, je telo, a to, čo sa narodilo z ducha, je duch. Duchovnú identitu telesného plodu človeka teda nemôže určiť to, že sa narodí v kresťanskej rodine. Zároveň z toho plynie veľké povzbudenie pre rodičov, ktorí sa modlia za spasenie svojich detí, lebo vidíme, že Boh osobne zasľúbil, že tak ako učinil zmluvu s nami, učiní ju aj s našimi potomkami. Ani najlepší kresťanskí rodičia teda nevedia zo svojich detí „vychovať“ kresťanov. Osobným príkladom zbožného, Svätým Duchom naplneného života, vyučovaním Božieho slova a modlitbami, však vedia pripraviť svojim deťom dobrú pozíciu, aby sa ich Boh osobne dotkol, aby sa aj oni mohli znovuzrodiť a vojsť do zmluvného vzťahu so živým Bohom, od ktorého môžu čerpať z veľkého bohatstva týchto požehnaní.

12. Tvoje semeno porazí silu svojich nepriateľov

Z historického hľadiska sa naplnili tieto požehnania pri exoduse Izraelových synov z Egypta, pri zabratí kanaánskej zeme, vo víťazstvách sudcov, Dávida a ďalší kráľov. Novozákonná cirkev má tiež podiel na tomto víťazstve. Boh nám zasľúbil, že dokážeme poraziť duchovné kniežatstvá, mocnosti stojace 
proti prieniku evanjelia Ježiša Krista, 
ktoré odporujú vzniku silných kresťanských centier. Z estachologického hľadiska toto zasľúbenie ukazuje na víťazstvo Mesiáša nad antikristom a vojskami národov v Harmageddone, aj na definitívne porazenie a súd nad smrťou a diablom na konci tisícročného kráľovstva.

Poď za mnou a nasleduj ma

Prijatie Abrahámových požehnaní bolo spojené s niekoľkými dôležitými podmienkami. „A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem.“ (1Moj 12:1)

Prvou podmienkou pre získanie požehnaní je oddelenie sa od národných, spoločenských, rodinných tradícií a hriechov, v ktorých sme vyrástli. Abrahám, podobne ako my, nevyrástol v biblickej kultúre, ale jeho pôvod bol v Úre Chaldejov, čo sa dá preložiť aj ako „ohnisko Chaldejov“ alebo ohnisko okultizmu a čarodejníctva. V Novej zmluve Peter vo svojom prvom liste píše, že obeť Pána Ježiša Krista nás vykúpila aj z dedičstva márneho spôsobu života prijatého po otcoch. Práve z tohoto dôvodu nám Boh daroval nového otca, otca viery, aby sme namiesto tmy, čarodejníctva, modlárstva a života vzdialeného od poznania živého Boh, vošli do dedičstva, ktorého základy položil svojím životným štýlom Abrahám.

Druhou podmienkou sa stáva osobné nasledovanie Božieho vedenia, ktoré Boh dáva svojim deťom skrze Svätého Ducha. Z Abrahámovho života môžeme získať veľké ponaučenie, ktoré plynie z narodenia Izmaela, a to, že získanie Božieho požehnania nemôže prísť na základe duševného (psychického a telesného snaženia), ale iba na základe života viery, vychádzajúceho z osobného nasledovania a spoločenstva so Svätým Duchom. V liste Rimanom apoštol Pavol dáva vedenie Svätým Duchom ako hlavnú podmienku pre získanie života patriaceho Božím deťom a pre uchopenie Božieho dedičstva, ktoré sme získali v Ježišovi Kristovi.

Zasľúbenia dané Abrahámovi v sebe
obsahujú plnosť zaopatrenia.

Spoločenstvo so Svätým Duchom je spojené s treťou podmienkou získania Abrahámových požehnaní. „A Hospodin riekol Abramovi, keď sa už bol od neho oddelil Lot: Nože pozdvihni svoje oči a vidz, od miesta, na ktorom si, na sever a na juh, na východ a na západ, k moru; lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu až na veky.“ (1Moj 13:14-15) Boh jasne povedal Abrahámovi, že jeho dedičstvo môže siahať iba potiaľ, pokiaľ siaha jeho videnie. Táto podmienka života viery je známa v kresťanských kruhoch ako snívanie snov a videnie ľudského srdca, ktoré dáva Svätý Duch skrze Božie slovo. Toto je jeden z dôvodov, prečo je veľmi dôležité vracať sa k prvotným výrokom, vzťahujúcim sa na rôzne oblasti kresťanského života, aby skrze jasné pochopenie Božích výrokov nám Svätý Duch sprostredkoval tieto sny a videnia nášho srdca. V knihe proroka Joela Boh túto schopnosť videnia ľudského srdca a snívania snov viery spája s vyliatím Svätého Ducha.

Štvrtá podmienka sa opäť vzťahuje na život viery. „Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou. A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä. A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť.“ (1Moj 15:1,5-6) Táto podmienka sa opäť vzťahuje aj na oslobodenie sa zo strachu a vnútornej neistoty. Poukazuje na vnútornú podstatu života viery, že ľudské srdce môže získať stabilitu, pokoj a odpočinutie v postavení sa na Božom slove. Strach, ako najostrejší protiklad života viery, je nutné znenávidieť a premôcť modlitbou, prehlasovaním Božieho slova, naplnením sa Svätým Duchom.

„Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“ (Gal 3:13-14)

Boh teda pre každého človeka, žijúceho na zemi v Kristovi, otvoril dvere k účasti na Jeho všemohúcnosti a zaopatrení, ktorým už dopredu zaopatril svoj ľud. Tento prístup je nám všetkým daný v osobe Svätého Ducha, ktorý sám je Abrahámovým požehnaním.



Súvisiace články

Život mi začal dávať zmysel|Logos 4 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Bůh úplně změnil můj život|Logos 10 / 2015 | Redakcia |Skutočný príbeh
Čo znamená zbor pre môj život|Logos 5 / 2016 | Redakcia |Skutočný príbeh
Prvýkrát som uvidel, že život má zmysel|Logos 4 / 2015 | Redakcia |Skutočný príbeh
Napriek zlej prognóze som zdravý a mám krásny život|Logos 1 / 2015 | Redakcia |Skutočný príbeh