Abrahámove ťavy a archeológovia

Dvaja výskumníci z Telavivskej univerzity študovali ťavie kosti, nájdené na mieste starobylých medených baní v údolí Aravah, južne od Mŕtveho mora. S použitím rádiokarbónového datovania a iných metód zistili, že ťavy boli prvýkrát využívané pri banských prácach niekedy koncom 10. storočia pred Kr. Univerzitní učenci zároveň tvrdia, že toto je prvý dôkaz o domestifikácii tiav v starom Izraeli.

Bolo by to takmer 1000 rokov po období patriarchov, v rámci ktorého sa ťavy prvýkrát objavili v Biblii. Azda najznámejší je príbeh Abrahámovho služobníka Eliezera v knihe Genesis, ktorého patriarcha posiela nájsť ženu pre svojho syna Izáka. Eliezer stretáva Rebeku, ktorá mu nielen podáva vodu na uhasenie smädu, ale napája aj jeho 10 tiav (Gen 24:19). Štúdia bola rýchlo využitá na tvrdenie, že Biblia bola napísaná alebo upravovaná dlho po udalostiach, ktoré opisuje. Napríklad, titulok v slovenských novinách hlásal „Biblia nehovorí pravdu, ťavy v nej nemajú čo robiť“ (SME,14.2.2014). Avšak evanjelikálni učenci hovoria, že toto tvrdenie je prehnané.

Využívanie tiav pri ťažbe medi je dôležitý objav. „Avšak od toho sa odraziť a prehlásiť, že v Izraeli neboli ťavy nikdy domestifikované tisíc rokov predtým, je preháňanie,“ povedal Todd Bolen, profesor biblických štúdií na magisterskom kolégiu v kalifornskom meste Santa Clarita. „Záver je nadhodnotený.“ Hoci pre archeológov a historikov je náročné vystopovať presný čas a miesto domestifikácie tiav, existujú dôkazy, že záznamy v knihe Genesis nie sú biblickým anachronizmom.

Dve nedávne akademické práce napísané odborníkmi z oblasti evanjelikálnej teológie – Konrádom Martinom Heidem, prednášajúcim na Phillipsovej univerzite v Marburgu, Nemecko, a Titom Kennedym, mimoriadnym profesorom na Univerzite v Biola (južná Kalifornia) – odkazujú na skoršie zobrazenia mužov, jazdiacich na ťavách alebo vodiacich ťavy, z ktorých sa niektoré datujú do skorého druhého tisícročia pred Kristom. V rámci ostatných dôkazov Kennedy poznamenáva, že ťava sa zmieňuje v zozname domestifikovaných zvierat mesta Ugarit, datovaného do obdobia starého Babylonu (1950-1600 pred Kr). „Tí, čo sa prikláňajú k teórií o domestifikovaných ťavách z 12. storočia pred Kr. využívaných na starovekom Blízkom východe, musia veľkú časť archeologických a textových dôkazov buď ignorovať, alebo odmietať,“ dodáva.

V rozhovore pre kresťanský server Christianity Today Kennedy povedal, že si všimol, že archeológovia pracujúci v Izraeli alebo v Jordánsku datujú domestifikáciu tiav do neskoršieho obdobia než tí, čo bádajú v Egypte alebo v Mezopotámii. „Izrael nemá veľa písomných záznamov spred doby železnej, t. j. 1000 rokov pred Kr.,“ povedal. „Takže tam nie je veľa historických prameňov, ktoré by mohli študovať. Avšak v Egypte máme písomné záznamy až do doby 3000 rokov pred Kr., rovnako ako v Mezopotámii.“ Na základe egyptských a mezopotámskych záznamov si Kennedy myslí, že domestifikácia sa pravdepodobne diala už od tretieho tisícročia pred Kr.

Tiež si myslí, že výskumníci z Telavivskej univerzity nielen ignorovali dôkazy mimo Izraela, ale pripísali svojmu výskumu prehnaný význam. „Povedali nám len to, že na tomto konkrétnom mieste, kde pracovali, našli nejaké ťavie kosti a interpretovali to ako domestifikovanie medzi 9. a 11. storočím pred Kr.,“ povedal Kennedy. „Nehovorí to o tom, že ťavy nemohli byť používané v okolitých oblastiach už skôr.“

Archeológovia zvyčajne pripomínajú, že „absencia dôkazu nie je dôkazom absencie“. Chýbajúci dôkaz o Chetitoch viedol v 19. storočí k debatám o Biblii – kým nebolo nájdené obrovské impérium Chetitov v Anatólii. Otázky o knihe Daniela sa zamerali na chýbajúceho prominentného Belsazára (meno kráľa v 5. kapitole knihy Daniel, z biblického prekladu prof. Roháčka) v zozname babylonských kráľov – až kým sa nezistilo, že Belsazár bol v skutočnosti syn a zároveň spoluvládca Nabonidusa.

Množstvo mediálnych správ, ktoré nekriticky prevzali zistenia archeológov, je tiež dôkazom faktu, že tradiční archeológovia a biblickí učenci veria, že Biblia bola napísaná alebo zostavená v prvom tisícročí pred Kr. Sú veľmi skeptickí ohľadom akejkoľvek historickej informácie, ktorá časovo predchádza toto obdobie. Bolen si tiež všimol, že archeológovia na Telavivskej univerzite podporujú tzv. dolnú chronológiu pre spojené kráľovstvo Izraela, čo znižuje význam Dávida a Šalamúna a typicky nadraďuje archeologické dôkazy nad biblický záznam. „Pozerajú na to v súvislosti s posilnením svojho názoru na dolnú chronológiu,“ povedal.

Iróniou je, že jedna z posledných kritík dolnej chronológie pochádza od iného archeológa, ktorý pracuje v tej istej medenej bani Arava. On zistil, že prevažná časť priemyselnej ťažby sa pravdepodobne diala okolo 10. storočia pred Kr., v čase vlády izraelských kráľov Dávida a Šalamúna, a nie neskôr, ako sa pôvodne myslelo.

Zdroj: Christianity Today, 14.2.2014

Foto: Ťavy v dnešnom Izraeli (israel-tourguide.info)