Balfourova deklarácia bola "humanitárnym gestom"

Na oslavách stého výročia od vydania Balfourovej deklarácie, v ktorej sa Veľká Británia 2. novembra 1917 vyslovila za založenie "židovskej národnej domoviny" vo vtedajšej Palestíne, vystúpil okrem iného aj Roderick Balfour, priamy potomok lorda Arthura Jamesa Balfoura, vtedajšieho britského ministra zahraničia, ktorý je podpísaný pod dokumentom a podľa ktorého je dokument pomenovaný.

Na akcii, ktorá sa pri tejto príležitosti konala v Jeruzaleme, sa zúčastnili aj ďalší vážení hostia, napríklad, niekdajší vodca labouristov Tony Blair či bývalá ministerka zahraničia izraelskej vlády Cipi Livniová. Roderick Balfour tu priniesol svoj pohľad na otázku, či bola Balfourova deklarácia motivovaná snahou poskytnúť európskym Židom bezpečie pred vtedy zúriacimi pogromami, či skôr zahraničnopolitickými kalkulmi koloniálnych veľmocí uprostred svetovej vojny alebo motívmi nábožensko-ideologickými.

"Chápem to ako humanitárne gesto na pozadí toho, čo sa v tej dobe dialo," povedal Roderick Balfour o dokumente, ktorý znamenal prvý veľký diplomatický úspech sionistického hnutia. Dodal však argument týkajúci sa náboženskej motivácie: "Ako pre čitateľa Biblie je pre mňa jasné, že existuje jasný vzťah medzi židovským ľudom a izraelskou zemou."

Rečníci sa zamerali na vyhliadky mierového procesu (Tony Blair) a na britsko-izraelské vzťahy. Tie sa, napríklad, podľa britského židovského filantropa a podnikateľa Davida Dangoora stávajú teraz ešte dôležitejšími, keď sa po hlasovaní o Brexite chystá krajina vystúpiť z Európskej únie. Cipi Livniová uviedla, že akokoľvek existujú medzi Izraelom a Britániou v niektorých otázkach nezhody, Izrael nachádza u Spojeného kráľovstva "lepšie pochopenie pre naše bezpečnostné potreby" ako u ostatných krajín EÚ.

Zdroj: ztis.cz, 18.9.2017 (-mk-)