Desaťročie po 11. septembri

Tento týždeň sa niesol v znamení spomienok na útoky z 11. septembra 2001 a na ich obete. Celkom prirodzene sa v tejto spojitosti vynárali otázky: „Ako sa zmenil svet desaťročie od útokov na Svetové obchodné centrum a na Pentagon?“ a „Ako sa prežité desaťročie líši od epochy pred teroristickým úderom?“

Predovšetkým, prinieslo doposiaľ nevídaný strach z terorizmu do celého západného sveta. Útočníci z 11. septembra nám hlavne odkázali, že nás môžu citeľne zasiahnuť aj na miestach, ktoré sme doposiaľ pokladali za bezpečné zázemie. Útoky tiež zbúrali ilúziu, že nebezpečenstvo je predvídateľné a racionálne vypočítateľné. Teroristi totiž udreli v iracionálnej nenávisti voči Amerike, boli pripravení zomrieť, nemali čo stratiť a nemohla byť reč o vyjednávaní či splnení nejakých politických cieľov (ten bol len jeden: čo najviac zraniť  nenávideného „veľkého satana“).

Ako sa zmenili mocenské pomery vo svete? Po útokoch nasledovali dve vojny: v Afganistane a v Iraku. Je doteraz otázne, či prispeli k väčšej bezpečnosti. Do Afganistanu je doposiaľ nutné vysielať nové vojenské posily západných krajín, na ktoré útočia povstalci. V Iraku zas Američania zvrhli relatívne stabilný režim. Po jeho páde sa v krajine rozpútala nevídaná vlna násilia, ktorá bola pred tým nemysliteľná. Útok na Bagdad navyše spôsobil nepredvídané dôsledky, a to zrejme aj pre Washington. Irak bol totiž tradičný regionálny rival Iránu a tieto dva štáty sa tak vzájomne držali „v šachu“. Po americkej invázii však už ambície Teheránu nie sú nikým obmedzované a najvitálnejšie ohrozujú práve najväčšieho amerického spojenca v regióne - Izrael. Na celosvetovej úrovni zas iracká vojna spôsobila rast cien ropy, čo paradoxne najviac pomohlo ekonomike Ruska, ktoré bolo ešte pred pár desaťročiami úhlavným nepriateľom USA a dnes by rado získalo späť postavenie superveľmoci. Naopak, pre americkú ekonomiku znamenalo vojenské angažovanie sa na Blízkom východe enormnú záťaž a prudko krajinu zadĺžilo.

Uplynulé desaťročie bolo sprevádzané aj klesajúcou obľúbenosťou USA vo svete. Najviac k tomu zrejme prispela sporná legitimita americkej invázie do Iraku. Útok na režim Talibanu v Afganistane mal vo svete ak nie vyslovenú podporu, tak aspoň pochopenie. Američanom sa, žiaľ, dosiaľ nepodarilo uspokojivo vysvetliť, prečo museli zaútočiť na Irak, ani vyvrátiť pochybnosti ich kritikov, že to bolo kvôli kontrole bohatých irackých ropných ložísk.

Téma terorizmu a strach z neho sa stali jednými z určujúcich trendov uplynulého desaťročia. Pokiaľ ide o budúcu dekádu, v západnom svete sa už pomaly rozširujú obavy z novej hrozby v podobe hospodárskej krízy. V čase, kedy štáty musia škrtať svoje verejné výdavky, sa občanom zdá najmenej bolestivé znížiť výdavky na obranu. Vo svete dnešných bezpečnostných hrozieb však môže byť takáto politika krátkozraká. Kto totiž nechce živiť vlastnú armádu, bude možno musieť živiť vojsko cudzie.