Dokumenty z obdobia holokaustu objavené v byte v Budapešti

Obrovský a historicky cenný nález dokumentov z obdobia holokaustu, ktoré boli dlho považované za zničené počas Druhej svetovej vojny, objavil v skrýši v dutine steny jeden manželský pár počas renovácie svojho bytu v Budapešti. Úlovok s 6300 dokumentami pochádza zo sčítania ľudu z roku 1944, ktoré predchádzalo zamýšľanej likvidácií 200 tisíc budapeštianskych Židov v nacistických táboroch smrti.

Brigitte Berdéfy, spolumajiteľka bytu s výhľadom na maďarský parlament, povedala, že v auguste jeden robotník narazil na papier, keď skrutkovačom šťuchal do diery v stene. „Mysleli sme, že sme zničili susedovi tapetu,“ povedala Berdéfy pre AFP.

Jej manžel Gábor však neskôr nazrel do trhliny a uvidel niečo, čo vyzeralo ako rukopis. Starostlivo začali odstraňovať každú tehlu, až manželia postupne povyťahovali 61 kilogramov zaprášených papierov s kúskami zaschnutej omietky, no všetky boli viac menej neporušené.

S ešte stále čitateľným atramentom (kvôli nedostatku vzduchu v dutine a nikotínu zo silného fajčenia bývalého vlastníka) boli zažltnuté papiere odovzdané budapeštianskemu archívu. Ištván Kenyeres, vedúci archívu, zostal ohromený. „Väčšina dokumentov z vojnového obdobia je viac vyblednutých alebo spráchnivených než stredoveké dokumenty, čo je dôsledkom zlej kvality papiera kvôli prídelovému systému,“ povedal pre AFP. „Obsah a rozsah nálezu je bezprecedentný,“ povedal. „Pomáha vyplniť obrovskú medzeru v histórii holokaustu v Budapešti.“

Žehlenie histórie

Od septembra reštaurátori v archívoch doslova žehlia papiere, aby ich mohli skúmať. Zastavia sa iba občas, keď medzi načmáranými menami zazrú niekoho slávneho.

Sčítanie obyvateľov v máji 1944 v Budapešti malo identifikovať domy ako záchytné miesta pre Židov, kým neboli presťahovaní do ohradeného geta v siedmom mestskom obvode. Dva mesiace predtým nacistické Nemecko obsadilo Maďarsko a takmer okamžite začali deportácie z vidieka do plynových komôr v Osvienčime.

Formuláre nájdené v budapeštianskom byte obsahovali mená obyvateľov každého domu ako aj to, či sú Židia alebo nie. Celkový počet kresťanov a Židov bol vyznačený v rohoch dokumentov. „Židia vyplnili formuláre úprimne. Odmietli veriť tomu, kde by to mohlo skončiť,“ povedal Kenyeres.

Krátko po sčítaní obyvateľstva bolo okolo 200 tisíc Židov presťahovaných do zhruba 2000 vybraných domov, do „domov žltých hviezd“ so židovským symbolom Dávidovej hviezdy namaľovanej na dverách. „Vďaka Berdéfyovcom vieme, že ak v budove bývalo veľa Židov, pravdepodobne sa stala domom žltej hviezdy,“ povedal Kenyeres. Koncom roku 1944 boli Židia napchatí do geta, kde niektorí zomreli hladom alebo boli zastrelení pri rieke – na mieste, kde sa dnes nachádza dojímavý pamätník opustených železných topánok.

Príchod ruskej armády v januári 1945 však zvyšok Židov zachránil a na rozdiel od tých mimo mesta väčšina z budapeštianskeho židovského obyvateľstva prežila. Odhaduje sa, že v holokauste zomrelo spolu 600 tisíc maďarských Židov, najviac v tábore Osvienčim.

Kenyeres skonštatoval, že približne 23 tisíc ďalších dokumentov, ktoré by poskytli ďalší cenný náhľad do toho, čo sa stalo v roku 1944, stále môže byť kdesi vonku. Ak by ich objavili, boli by zdigitalizované a sprístupnené verejnosti. „Ľudia by sa mali popozerať za svoje steny, v Budapešti nikdy neviete, čo tam môže byť,“ dodal.

Zdroj: Ynetnews.com, 21.11.2015

Foto: Nájdené dokumenty (AFP).

Spracovali: Matúš Minárik, Ž.S.