Európsky jarmulkový test

Keď som minulý týždeň kráčal ulicami Amsterdamu, v mysli som konfrontoval nepríjemnú dilemu. Je to dilema, ktorej čelí každý židovský muž cestujúci do Európy a týka sa záležitostí histórie, identity a viery.

Jednoducho, otázka znie: Je bezpečné nosiť jarmulku na európskom kontinente?

Už samotný fakt, že necelých 70 rokov po tom, čo zhasli pece v Osvienčime-Brezinka, existuje táto neistota, veľa hovorí o súčasnom stave európskeho liberalizmu a civilizácie. A práve preto sa táto otázka stáva relevantnou nielen pre tradičných Židov, ale aj kohokoľvek, komu záleží na budúcnosti Západu. Koniec koncov, Európa dnes mala vyzerať inak.

Veď na svojej stránke Európska únia vyjadruje svoje „základné hodnoty“ ako „ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, vláda zákona a rešpekt pre ľudské práva“. Ale o koľkých z týchto hodnôt sa naozaj dá povedať, že v Európe existujú, keď už jednoduché verejné prezentovanie sa židovským náboženstvom vyvoláva vážne obavy o osobnú bezpečnosť? Aj pred, aj počas môjho výletu do Holandska mi takmer každý dával rovnakú radu: nerob to.

Snáď, vraveli mi, nemusí byť problém nasadiť si jarmulku v židovskej štvrti v južnej časti mesta známej ako Amsterdam Zuid, ale kdekoľvek inde je to jednoducho príliš nebezpečné. „Mohli by vás obťažovať, prípadne niečo horšie,“ povedal mi holandský nežid. „Daj si bejzbalovú čiapku,“ navrhol mi bývalý holandský Žid, teraz žijúci v Izraeli.

Keď som sa zobudil prvý deň v Amsterdame a pozrel von, cez okno hotela som na druhej strane ulice videl veľkú, sivú, ťažko opísateľnú budovu. Neboli na nej žiadne identifikačné značky ani nič, čo by naznačovalo, ako sa budova využíva. No potom som si všimol skupinu detí, ako sa hrajú na ihrisku pod dozorom ťažko ozbrojených policajtov. Okamžite som vedel, že to musí byť židovská škola, veď prečo iné by musela vzdelávacia inštitúcia skrývať svoju príslušnosť? V tomto ohľade však nie je Holandsko ani zďaleka osamotené.

S jarmulkou pripnutou na hlave som cítil nenávistné zazeranie a zlovestné pohľady v krajinách od Španielska a Francúzska na západe až po Poľsko a Litvu na východe. A narastajúci počet hrozieb a antisemitských udalostí za posledné roky naprieč kontinentálnou Európou zdôrazňuje rastúcu neistotu, ktorú veľa Židov pociťuje v rôznych krajinách. V posledných týždňoch vyšlo odporúčanie zavrieť synagógy vo Švédsku a Belgicku ako preventívne opatrenie v dôsledku obáv o možné teroristické útoky.

Začiatkom roka londýnsky Inštitút pre Výskum židovských záležitostí zverejnil štúdiu, podľa ktorej 63% talianskych Židov vníma antisemitizmus ako „dosť veľký“ alebo „veľmi veľký“ problém. Viac ako dve tretiny zhodnotili, že antisemitizmus počas posledných 5 rokov stúpol a „jedna tretina respondentov povedala, že zažili aspoň jeden prípad antisemitského obťažovania za posledných 12 mesiacov (napríklad, boli terčom antisemitských poznámok osobne alebo online, dostali urážlivé telefonáty, správy alebo listy, alebo boli sledovaní či na nich čakali výhražným spôsobom),“ uvádza správa.

Štúdia tiež odhalila, že udivujúcich 55% talianskych Židov sa vyhýba vystavovaniu židovských symbolov na verejnosti, kým necelá štvrtina takto robí  „často“ alebo „stále“.

Pre dvoma rokmi, v novembri 2015, Agentúra pre základné práva spadajúca pod Európsku úniu, známa ako FRA, zverejnila podrobný prieskum nazvaný Skúsenosti Židov s diskrimináciou a zločinmi z nenávisti v členských štátoch Európskej únie. Ten ukázal, že dve tretiny židovských respondentov z celej Európy vnímajú antisemitizmus ako problém na tomto kontinente a tri štvrtiny sa domnievajú, že sa tento problém za posledných 5 rokov zhoršil.

„Zhruba štvrtina (23%) respondentov povedala, že sa niekedy vyhýbajú židovským podujatiam alebo miestam, pretože sa tam alebo na ceste tam ako Židia necítia bezpečne,“ uzatvára štúdia.

Ak by sa jarmulkový test - možnosť nosiť prikrývku hlavy bez pocitu zastrašovania alebo vyhrážok – mohol považovať za nejaký ukazovateľ, potom sa Európa rúti dolu po nebezpečnej ceste. Ceste, ktorá je dláždená netoleranciou, nenávisťou a bigotnosťou.

Židia žijúci v Európe či navštevujúci tento kontinent by nemali skrývať, kto sú, ani sa obávať následkov nosenia jarmulky. Po stáročia jarmulka slúžila ako symbol židovskej hrdosti a identity, vyjadrenie toho, že dotyčný patrí k ľudu Izraela a má bázeň pred Bohom.

Hoci halachické autority v minulosti mali odlišné názory, či nosenie jarmulky je meradlo zbožnosti (hebr. Midat Hasidut) alebo zrelá náboženská povinnosť, stalo sa to všeobecne akceptovaným zvykom pre Židov kdekoľvek. A keďže ja som tvrdošijný, trvám na jej nosení, kamkoľvek idem, už len preto, že odmietam nechať sa zastrašiť a utajovať, kto som alebo čo som.

Avšak Európania si musia položiť niektoré nepríjemné otázky - akým miestom sa Európa stáva, ak jarmulka ohrozuje osobu, ktorá ju nosí. Predsudky sa môžu spočiatku zameriavať na Židov, ale málokedy to končí len pri tom.

A čo sa týka európskych Židov, nastal čas zvážiť, či kontinent taký nehostinný k Židom a judaizmu je ešte stále miestom, ktoré môžu nazývať domovom. To, že Európa neprešla jarmulkovým testom, len ukazuje, že ním nie je. 

Zdroj: Michael Freund, Jerusalem Post, 23.11.2015

Foto: ilustračné

Preklad: Miroslav Iliaš, Matúš Minárik