Irán označil kurdské referendum za sionistické spiknutie

Kým referenda o kurdskej samostatnosti (25. septembra 2017) sa v irackej časti kurdského regiónu zúčastnilo 72% oprávnených voličov a väčšina z nich sa (zatiaľ podľa neoficiálnych výsledkov) vyslovila pre "áno", Irán označil toto referendum za "sionistické spiknutie" s tým , že "moslimský svet nikdy nedovolí vznik druhého Izraela".

"Iracký ľud nezostane ticho. Irán, Turecko a ďalšie krajiny v regióne sa postavia proti," povedal Ali Akbar Velájatí, poradca iránskeho najvyššieho vodcu Aliho Chameneího. Turecký prezident Erdogan sa zas vyhrážal vojenskou intervenciou aj ekonomickými sankciami voči kurdskému regiónu v Iraku. "Kto uzná vašu nezávislosť? Izrael. Svet ale nie je o Izraeli. Mali by ste vedieť, že mávanie izraelskou vlajkou vás nespasí," dodal Erdogan na adresu Kurdskej regionálnej vlády.

Velájatí sa nezmienil, aké kroky by Irán proti kurdskému regiónu podnikol, jeho médiá však túžbu po kurdskej nezávislosti pripodobnili vyhláseniu nezávislosti Izraela roku 1948. "Názor, že rozptýlený a putujúci národ nájde mier len vtedy, ak nájde svoj domov, bol základnou filozofiou pre vytvorenie Izraela," napísal iránsky denník Khayan.

Izrael kurdské referendum podporil. Židovský štát udržuje diskrétne vojenské, spravodajské aj obchodné vzťahy s kurdskými predstaviteľmi už od 60. rokov 20. storočia. Počas referenda a demonštrácií na jeho podporu niektorí Kurdi skutočne mávali izraelskými vlajkami, pričom tak dávali najavo podporu od židovského štátu a vzťahy s ním.

Na prítomnosť izraelských vlajok vedľa "takzvaných kurdských" poukázal aj Yeni Safak, turecký nacionalistický denník blízky Erdoganovi. "Izrael, ktorý využíva Masúda Barzáního a teroristickú Stranu kurdských pracujúcich PKK, chce obdržať územie medzi Nílom a Eufratom, na ktoré sa pozerá ako na zem zasľúbenú v Tóre," písalo sa v ňom.

Hoci aj Izrael a jeho premiér nahliada na PKK ako na teroristickú organizáciu, naposledy sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril v prospech kurdského referenda práve 25. septembra. Zároveň však požiadal vládnych ministrov, aby sa k referendu vôbec nevyjadrovali, pretože ide o "citlivú vec". Kurdskému referendu okrem irackej federálnej vlády a tiež Iránu, Turecka a Sýrie, ktoré majú veľké kurdské menšiny, oponovali aj Spojené štáty americké. Navyše pre jednostranné vyhlásenie nezávislosti "a la Kosovo" Kurdi nezískali podporu v OSN.

Zdroj: ztis.cz, 26.9.2017 (-jg-)