Izraelsko-turecký rozchod

Donedávna spoľahlivé vzťahy Izraela s Tureckom sú - asi už nezvratne - minulosťou. Ankara od 2. septembra vypovedala z krajiny izraelského veľvyslanca a pozastavila aj plnenie vojenských dohôd s Izraelom. Tieto tvrdé kroky zdôvodňuje minuloročným incidentom, kedy izraelské komando zastavilo tureckú loď pri jej pokuse o prelomenie blokády Pásma Gazy. Posádka lode vtedy zaútočila na izraelských vojakov a výsledkom bolo deväť mŕtvych tureckých občanov.

Akoby toho nebolo dosť, Turecko dokonca hodlá žalovať Izrael na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu za jeho blokádu Pásma Gazy. A to aj napriek nedávnym záverom vyšetrovacej komisie OSN, podľa ktorých je izraelská blokáda v plnom súlade s medzinárodným právom a ktoré vinu za minuloročný incident prisudzujú tureckej islamistickej organizácií, ktorá plavbu lode zorganizovala.

Môže skutočne jeden námorný incident za taký zásadný obrat vo vzťahoch medzi Izraelom a Tureckom? Za to, že sa z relatívne priateľského tureckého partnera dnes stala nevraživo naladená regionálna sila? Dôvod zhoršenia izraelsko-tureckých vzťahov je, samozrejme, oveľa hlbší. Je ním prehlbujúca sa a silnejúca islamizácia Turecka, donedávna ukážkovo sekulárnej moslimskej krajiny. Od volebného víťazstva Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v roku 2002 prebehli v Turecku zmeny, ktoré posilnili vplyv islamského náboženstva v spoločnosti a zároveň obmedzili doterajšie sekulárne inštitúcie, prioritne armádu. Práve turecká armáda plnila počas dekád funkciu tradičného strážcu odluky náboženstva od štátu a jej velenie zastávalo líniu silnej vojenskej spolupráce s Izraelom. Vládna AKP si však armádu postupne plne podriadila a vojenské väzby s Jeruzalemom oslabila, až ich dnes nakoniec pretrhla.

Pravdou je, že Izrael to momentálne nemá ľahké, vlastne to nemal jednoduché nikdy. Doslova od svojho vzniku musel čeliť vojenským útokom arabských susedov a neprežil jedinú dekádu bez vojny či násilného konfliktu. A počet hrozieb stúpa. S americkou inváziou do Iraku v roku 2003 padol nielen Saddámov režim, ale aj tradičný protivník Iránu. Mocenské ambície Teheránu odvtedy nikto neohrozuje, jeho pozornosť sa čoraz nenávistnejšie zameriava na Izrael a iránsky jadrový program robí tieto hrozby ešte desivejšími.

Nové starosti pre židovský štát prišli tento rok s vlnou arabských jazmínových revolúcií, ktoré vyvrátili z koreňov dlhoročné severoafrické režimy. Je veľkou otázkou, ako budú vyzerať ich nové vlády, avšak ak by sa naplnili negatívne scenáre, nové režimy by mohli mať výrazne islamské farby a nabrať silný protiizraelský kurz, či niektoré z nich dokonca vypovedať mierové zmluvy s Jeruzalemom. V takom prípade by bol Izrael obklopený takmer výlučne nepriateľsky sa tváriacimi štátmi. Pritom dnes už začína byť zrejmé, že opatrnému priateľstvu s veľkým 70-miliónovým Tureckom je taktiež koniec.