Kamene budú kričať…

Pred niekoľkými rokmi ľudia pri skúmaní jaskýň neďaleko Jeruzalema narazili na objav, ktorý príde len raz za život: na starobylú pohrebnú jaskyňu obsahujúcu pozostatky ukrižovaného muža. Tento nález je len jedným zo série objavov, ktoré prevracajú storočný konsenzus v odborných kruhoch. Podľa tohto konsenzu sú evanjeliá takmer výlučne iba proklamácie a obsahujú málo, ak vôbec niečo, zo skutočnej histórie. 

Nájdené pozostatky patrili mužovi, ktorý bol popravený v prvom storočí nášho letopočtu, teda v dobe Ježiša. Ako Jeffrey Sheler píše vo svojej knihe Je Biblia pravda? (Is the Bible True?), kostra potvrdzuje to, čo evanjelisti napísali o Ježišovej smrti a pohrebe, a to v niekoľkých dôležitých ohľadoch.

Po prvé, umiestnenie – učenci dlho spochybňovali biblický opis Ježišovho pohrebu. Boli presvedčení, že telá ukrižovaných zločincov sa hádzali do hromadného hrobu a boli ponechané napospas divým zvieratám. Ale tento muž, blízky súčasník Ježiša, bol pochovaný rovnakým spôsobom, ako to Biblia opisuje v Ježišovom prípade.

Potom je tu fyzický dôkaz vyplývajúci zo samotnej kostry. Holenné kosti muža vyzerajú byť zlomené. To potvrdzuje, čo Ján napísal o praxi rímskych katov. Lámali nohy ukrižovaným, aby tak urýchlili smrť, od čoho bol Ježiš ušetrený, keďže už bol mŕtvy. Tento bod je obzvlášť pozoruhodný, pretože vedci už dlho odmietali detaily Jánovho opisu ukrižovania ako teologicky motivované prikrášľovanie. 

Ďalšou časťou Jánovho evanjelia, ktorú archeológia nedávno potvrdili, je príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil chromého muža v 5. kapitole. Ján opisuje päťstranný rybník hneď pri Ovčej bráne v Jeruzaleme, kam prichádzali chorí, aby boli uzdravení. Vzhľadom na to, že žiadny iný staroveký dokument – vrátane zvyšku Biblie – také miesto nezmieňuje, skeptici už dlho tvrdili, že Ján si ho jednoducho vymyslel. Ale ako Sheler poznamenáva, keď sa archeológovia rozhodli kopať tam, kde ho Ján vo svojom rozprávaní umiestňuje, objavili päťstranný rybník. A čo viac, nachádzali sa v ňom miesta venované gréckym bohom zdravia.

Je teda očividné, že Ján si rybník nevymyslel. Zamietnutie biblických textov bez toho, že by sa niekto obťažoval kopať, odhaľuje malé špinavé tajomstvo mnohých vedeckých stanovísk: veľa z tradičnej nedôvery voči biblickým textom možno nazvať len predsudkom. To znamená, že človek si vyvodí záver skôr, než si overí fakty. Vedci dlho predpokladali, že Biblia, rovnako ako ostatné starobylé dokumenty, je v podstate len propaganda, čo teológ Rudolf Bultmann nazval „kerygmou“, čiže proklamáciou.

Ale tento predsudok krivdí biblickej viere. Jej ústrednou časťou sú totiž história a spomínanie. Kresťania veria, že Boh konal v priebehu histórie a koná naďalej. Pre nás pripomínanie toho, čo Boh urobil, znamená uctievanie – niečo, čo nás približuje k Bohu. A tak, zatiaľ čo tieto objavy v púšti môžu prekvapiť niektorých skeptikov, pre kresťanov nie sú žiadnym prekvapením. A aj keď samotná archeológia nedokáže človeka priviesť k viere v Ježiša Krista, tieto nálezy sú výrečným argumentom v prospech toho, aby nikto nezamietol pravdu Božieho slova skôr, než si aspoň preskúma dôkazy, pretože (ako zisťujeme každý deň) Ježiš to myslel vážne, keď povedal, že „kamene budú kričať“. (pozri Lukáš 19:40)

Zdroj: Charismanews.com, 5.2.2015 (Charles Colson)

Foto: Pohrebná jaskyňa v Jeruzaleme (Charismanews.com – YouTube)