Vedci okrem iných vecí našli poklad zdobených hrnčekov a šálok, ako aj hromadu kostí živočíchov - znaky rituálnej činnosti.
"Existuje veľa dôkazov o tom, že to bol skutočne chrám," hovorí archeológ. "Keď sa pozriete na štruktúru a obsah, je zrejmé, že nejde o štandardný domáci priestor, ale o niečo iné."
Asi v polovici 12. storočia p.n.l. bola budova zničená a zmienené nádoby rozbité na kusy.
Na odkrytie chrámu museli archeológovia vykopať niekoľko vrstiev hrubého čierneho materiálu, ktorý pôvodne považovali za popol, aký sa vytvorí po zapálení budovy. Keď však materiál analyzovali, ukázalo sa, že pravda je omnoho zložitejšia: celá budova bola pokrytá vrstvou živočíšneho trusu.
"Veľmi krátko potom, čo bolo zničené, sa celé miesto zmenilo na zvieraciu ohradu," hovorí jeden z archeológov pre denník Haaretz. "Je to pre mňa akt nepriateľstva, úmyselné znesvätenie svätého miesta."
Pokiaľ ide o toho, kto by mohol byť zodpovedný za takúto svätokrádež, archeológ namieri prst na Filištíncov, ktorých najbližšie osídlenie, Tel Bataš, bolo vzdialené len sedem kilometrov od Bet Šemeš.
Na základe biblickej chronológie udalosti korešpondujú s obdobím pred monarchickým Izraelom, kedy sudcovia ako Samson a Deborah vládli nad slobodne zjednotenými dvanástimi hebrejskými kmeňmi. Bet Šemeš je opísané ako hraničné mesto medzi Izraelcami a Filištíncami v regióne, kde sa tieto dva národy často stretávali.
Aj keď presnosť biblického príbehu je dôležitou otázkou, archeológia v Bet Šemeš skutočne potvrdzuje, že osídlenie bolo v skutočnosti hraničným miestom. V období dvoch storočí tam archeológovia identifikovali štyri odlišné dediny, postavené jedna na druhej. Znamená to, že miesto bolo dobyté, opustené alebo zničené a niekoľkokrát prestavané v priebehu asi 200 rokov.
A počas jedného obdobia, kedy Bet Šemeš zmenil svojich majiteľov, bol chrám zničený. Zdá sa preto pravdepodobné, že tí, ktorí boli zodpovední za znesvätenie, boli práve filištínski dobyvatelia.
Prečo by však bola táto svätyňa tak dôležitá pre miestnych obyvateľov, keď ju takto ich nepriatelia zvesvätili?
Kým sa chrám od roku 2012 postupne vykopával, archeológovia odkryli minulé leto možnú stopu o jeho dôležitosti : masívna kamenná doska ležiaca horizontálne na dvoch menších skalách.
Ešte zaujímavejšie je, že záhadný stôl vyhovuje časovému rámcu a profilu „veľkého kameňa“, na ktorom podľa Prvej knihy Samuelovej spočinula truhla zmluvy, keď bola od Filištínov privezená do Bet Šemeš.
Keď sa Izraelci usadili v zasľúbenej zemi, bola truhla umiestnená v Šíle, severne od Jeruzalema, no neskôr ju ukoristili v boji Filištínci. Boh potom Filištíncov potrestal za ich aroganciu chorobami, kým ich vodcovia nedali svätý artefakt na vozík a nevrátili ho späť Izraelcom spolu so zlatými darmi.
A tu je miesto, kde do príbehu zruhly zmluvy vstupuje Bet Šemeš :
„Bét Šemešania práve žali v údolí pšenicu. Keď sa pozreli a zahliadli archu, potešili sa, že ju vidia. Voz prišiel až na pole bét-šemešského Jošuu, pri ktorom sa zastavil. Bol tam veľký kameň. Nuž porúbali voz na palivo a kravy obetovali Hospodinovi ako spaľovanú obetu. Leviti zložili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými predmetmi na ten veľký kameň. “(1 Samuelova 6:13-15a, ekum.preklad).
Príbeh ďalej hovorí, ako Boh zrazil niektorých obyvateľov Bet Šemeš, ktorí sa odvážili nazrieť do truhly zmluvy. Potom bola truhla prevezená do Kirjat Jearímu, kde zostala 20 rokov a odkiaľ ju kráľ David preniesol k sebe do Jeruzalema.
Je zaujímavé, že zvieracie kosti nájdené v chráme, ako aj v samotnej starej osade z doby železnej, nezahŕňajú ošípané, čo odráža židovský zákaz jesť bravčové mäso. Neprítomnosť kostí ošípaných bola archeológmi považovaná za jeden z charakteristických kultúrnych znakov skorých Izraelcov na začiatku doby železnej.
