Reportáž z amerického zboru KPC Virginia Beach

Pozdravujem všetkých čitateľov. Boh je fantastický a prostredníctvom zamestnania mi otvoril dvere k tomu, aby som v mesiaci máj mohol pracovne vycestovať na vyše tri týždne do mesta v USA, kde sme s manželkou pred 9 rokmi strávili viac ako dva roky. Som Bohu veľmi vďačný aj za to, že na túto pracovnú cestu som nemusel ísť sám, ale tak trochu sme si ju premenili na rodinnú dovolenku.

Už počas prvých dní v USA som mal možnosť zažívať veci, ktoré ma obohacujú, otvárajú obzor či porozumenie a povedal som si, že s najvýznamnejšími zážitkami každého týždňa sa k vám prostredníctvom tejto stránky prihovorím. Mojou túžbou je, aby cez moje príspevky bol vyvýšený jedine Boh, a nie človek, a aby moje pozorovania či skúsenosti napomohli k poznaniu a rozhľadu každého, koho moje postrehy môžu zaujímať.

Prvý „popracovný“ víkend sme strávili u priateľov, ktorí sa nám ako prví v cirkvi Christian Life Center (CLC) vo Williamsburgu, v štáte Virgínia, pred rokmi začali venovať, keďže sme Pána vtedy poznali ani nie pol roka. Medzičasom sa Linda a Richard Revolinsky presťahovali do hodinu a pol vzdialeného mesta Virginia Beach, a teda zmenili aj zbor. Teraz chodia do cirkvi Kempsville Presbyterian Church Virginia Beach (KPC). Ak mám byť úprimný, v žiadnom prípade som neplánoval ísť s nimi na bohoslužbu, a to hlavne kvôli denominácii, ktorá je obsiahnutá v názve cirkvi. Keďže sme s týmito úžasnými ľuďmi zažili krásny víkend, plný pestrých zážitkov, zdalo sa mi nevhodné odmietnuť pozvánku spoločnej návštevy ich zboru, hoci vo mne prevládala výrazná miera nechuti.

Cirkev počas troch nedeľných bohoslužieb navštívi viac ako 2 500 ľudí. Bohoslužba, ktorej sme sa zúčastnili, začala – ako veľká časť amerických bohoslužieb – presne načas. Po troch chválach, ktoré boli veľmi dynamické a pozývajúce každého do uctievania a radovania sa v Pánovej prítomnosti, nastalo prijímanie nových členov cirkvi, ktorých bolo asi 30. každý z nich sa veľmi zaujímavou formou predstavil – na jednu stranu kartónového papiera pár slovami opísali svoju minulosť a na druhej strane svoju súčasnosť po obrátení. Po modlitbe za týchto ľudí pokračovali chvály ešte ďalšími štyrmi piesňami.

Pre nových návštevníkov bolo pripravené hudobné CD so základnými informáciami. Informačný leták, k dispozícii pri vstupe do sály, obsahoval program ako aj celoročný rozpočet príjmov a stav k dátumu bohoslužby, plánované kapitálové výdavky súvisiace s budovami, či výdavky na misie (priamo v teréne pracovalo viac ako 5 rodín zo zboru, a to v krajinách ako Brazília, Nigéria, Ukrajina, Francúzsko či Rumunsko).

Po zbierke – a treba povedať, že desiatky patria k štandardnému učeniu cirkvi – začala kázeň na tému Vzkriesenie a nanebovstúpenie Ježiša Krista. Kázeň, ktorá bola prezentovaná v powerpointe veľmi interaktívnou formou, poukazovala na skutočnosť, že vzkriesenie Krista a Jeho nanebovstúpenie je základným fundamentom viery a hlavným dôkazom tejto skutočnosti je každý človek, ktorý žije pre Krista. Nie je väčší dôkaz ako premenené životy veriacich, zdôraznil pastor cirkvi a otec šiestich detí Nate Atwood. Moderná mediálna kultúra či súčasné celebrity chcú túto skutočnosť zatieniť a upútať pozornosť človeka na veci materiálne, dodal na záver.

Celá bohoslužba trvala približne dve hodiny a bola výborne zorganizovaná, s kvalitnými chválami, premietaná cez projektor na veľké plátno a musím povedať, že aj s veľmi aktuálnym Slovom.

V budove sa nachádzalo 12 miestností pre besiedky rôznych vekových kategórií, v každej najviac 10 detí. Chodba smerujúca do sály bola lemovaná nástennými obrazmi, ktoré niesli mená vedúcich a adresy skupiniek (odhadom 50-60), rozdelených podľa zamerania. V cirkvi bolo zastúpenie každej vekovej skupiny. Treba dodať, že KPC nie je súčasťou liberálnej presbyteriánskej cirkvi, ktorá do funkcie uviedla homosexuálneho kazateľa.

Môj záver: Bol som plný predsudkov, odsudzovania, až nemiestnej pýchy. Myslel som si, že idem akoby na miesto modloslužobné. Učenie o Kristovi, Jeho vyvyšovanie počas chvál a dobrosrdečnosť a oddanosť ľudí v tejto cirkvi či technologická vyspelosť ma priviedli ku skutočnému pokániu a k poznatku, že aj cirkvi, ktoré sa možno priamo nehlásia k letnično-charizmatickému hnutiu, pracujú na Božej vinici veľmi usilovne a sú našimi súrodencami v tele Kristovom. Prečo sa vedúci tejto cirkvi pred 10 rokmi, keď hľadali ďalší rozvoj cirkvi, rozhodli pripojiť k evanjelikálnej presbyteriánskej denominácii, to neviem, a podrobné analyzovanie tejto denominácie ani nie je cieľom tohto príspevku. Ale je vidieť, že cirkev je dynamická, moderná, rastie, zasahuje spoločnosť prostredníctvom škôlky, základnej či strednej školy a vo veľkej miere podporuje zahraničné misie či miestne charitatívne organizácie, zamerané na bezdomovcov, siroty a vdovy.

A preto želám tejto cirkvi KPC Virginia Beach (www.kpc.org) všetko dobré a veľa žatvy všade tam, kde pracujú na Božom diele.