Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Kto vytrvá až do konca, bude spasený!

Kto vytrvá až do konca, bude spasený!

Kresťanským (letnično-charizmatickým) svetom prebehli dve smutné správy. Osobne ich nepovažujem za tragické, lebo ak ich pochopíme ako Bohom nastavené zrkadlo, môžu nám pomôcť vyvarovať sa chýb a robiť veci lepšie. Ide o to, že počas tohto leta dvaja prominentní kresťanskí vodcovia verejne na sociálnych sieťach oznámili stratu svojej kresťanskej viery.

Prvým z nich je Joshua Harris, pastor, ktorý sa preslávil svojím knižným bestsellerom I Kissed Dating Goodbye, ktorý vyšiel v českom preklade pod názvom S nikým nechodím a nejsem cvok. Táto kniha inšpirovala tisíce mladých ľudí k sexuálnej zdržanlivosti pred vstupom do manželstva a k posväteniu. Jeho vlastné manželstvo bolo považované za vzor kresťanskej rodiny. Práve preto zažili kresťanské sociálne siete šok, keď Harris v júni 2019 zverejnil, že sa rozchádza s manželkou kvôli “závažným zmenám, ktoré v obidvoch z nich nastali”. Onedlho potom napísal na sociálne siete, že sa už viac nepovažuje za kresťana.

Druhým smutným prípadom je Marty Sampson, spevák a autor piesní skupiny Hillsong. Ten v auguste 2019 verejne na Instagrame spochybnil svoju vieru. Človek, ktorý bol vzorom a inšpiráciou pre milióny mladých veriacich po celom svete sa dal verejne počuť, že stráca vieru a že kresťanstvo je preňho “iba ďalším náboženstvom”. 

Tieto správy sú nepochybne smutné a isto vyvolávajú škodoradostný úškrn na tvárach kritikov biblického kresťanstva, som však presvedčený, že pre ľudí s živým vzťahom s Bohom nemusia byť zničujúce. Pokúsim sa teraz stručne opísať tri javy, ktoré v ich prípade mohli zohrať závažnú úlohu.

1. Viera a skúsenosť

Musíme si položiť zásadnú otázku, čo formuje naše životy, naše postoje a skutky. Z prirodzeného hľadiska sú to skúsenosti. Na ich základe získame poznatky a ponaučenia, a tie nám umožňujú lepšie a efektívnejšie konať a žiť. V prípade viery a duchovného života je to ale inak. Neveríme tomu, čo vnímajú naše zmysly, ale veríme Božiemu Slovu a zjaveniu, ktoré Duch Svätý skrze Slovo vloží do nášho vnútra. Viera, založená na pravde Božieho slova niekedy ide priamo proti realite vnímanej našimi zmyslami. Pre duchovného človeka preto platí, že to, čo nás ovplyvňuje, nie je skúsenosť (či dobrá, či zlá), ale viera v pravdu Božieho Slova. Na základe tejto viery hovoríme a konáme svoje skutky. Kresťan teda musí byť schopný vyrovnať sa aj so situáciami, ktoré priamo útočia na jeho vieru. Biblická viera má totiž moc nadprirodzeným spôsobom meniť realitu prirodzeného sveta, čo je v úplnom súlade s Pánovým výrokom: “Tvoja viera ťa uzdravila/zachránila” (Mk 5,34; 10,52) a potvrdzuje to tiež výrok apoštola Pavla: “Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme.” (2K 5,7).

Samozrejme, že do života Božích služobníkov prichádzajú skúšky viery, je to niečo celkom normálne. Boh je ale verný a nikdy nedopustí, aby sme boli pokúšaní nad svoje sily. Keď nedávame prílišný dôraz na skúsenosť, viera a nádej, ktorú Boh vložil do našich sŕdc, nás vždy podrží. To, že sa to v prípade spomenutých služobníkov nestalo, neznamená, že to nie je pravda. Viera nemá byť formovaná našimi skúsenosťami, práve naopak, viera má naše skúsenosti vytvárať.

2. Diktatúra pocitov

Celá súčasná kultúra je postavená na pocitoch. Ľudia vyhľadávajú príjemné pocity, častokrát za každú cenu. Skvelý pocit je cieľ, niekedy aj modla. Ľudia sa ženú za príjemnými zážitkami, ktoré zdieľajú na sociálnych sieťach, pričom mnohí usilovne skrývajú svoju vnútornú biedu a depresiu, ktorú neriešia, iba prekrývajú ďalšími zážitkami a pôžitkami. Ochota trpieť pre niečo, čo dáva zmysel, sa dnes nenosí.

Ak sa ľudia stanú príliš závislými od toho, ako sa cítia, ľahko sa stane, že podľahnú návalu negatívnych pocitov a vzdajú svoj zápas iba preto, že sa cítia zle. Príkladom biblického človeka, ktorý sa dokázal vysporiadať s negatívnou skutočnosťou a zlými pocitmi je prorok Habakuk a jeho žalm: “Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Pán, Hospodin, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.” (Hab 3,17-19)

3. Legitímny a nelegitímny vplyv

V časti evanjelikálneho a letnično-charizmatického kresťanstva došlo k istému nezdravému javu. Tento jav spočíva v tom, že najvplyvnejšími osobami, predovšetkým pre mladú generáciu kresťanov, nie sú pastori alebo biblickí učitelia, ale kresťanskí hudobníci, tzv. worship leaderi. Ich schopnosť zaujať a pôsobiť na emócie spolu s obrovským priestorom, ktorý dostávajú na rôznych koncertoch, festivaloch a sociálnych sieťach, im umožňuje mať naozaj veľký vplyv. Mladí ľudia sledujú a počúvajú všetko, čo povedia, napodobňujú ich štýl obliekania, správania atď. Keď potom takýto idol padne, alebo začne verejne pochybovať o Bohu, následky, ktoré to má na jeho obdivovateľov, môžu byť zničujúce. Práve pre takéto v cirkvi veľmi populárne osobnosti platí dvojnásobne Pánovo varovanie: “A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.” (1Kor 10,12) Pre Božie dielo je dôležité, aby naňho vplývali ľudia, ktorí sú na to povolaní. Je zaujímavé, že medzi piatimi služobnosťami v Ef 4,11 žiaden úrad “chváliča” nenachádzame.

Apoštol Pavol na konci svojho života a služby píše svojmu učeníkovi Timotejovi tieto slová: “Ja mám byť už obetovaný, nastal už čas môjho odchodu. Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, spravodlivý sudca, no nie iba mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho zjavenie.” (2Tm 4,6-8)

Pavol je tak skvelým príkladom človeka, ktorý obstál v tlakoch a bojoch (vieme, že neboli malé) a uprostred toho všetkého zachoval vieru a ešte pomohol k viere obrovskému množstvu svojich súčasníkov, a prostredníctvom svojich listov to robí dodnes. Jeho slová majú stále obrovský vplyv. Vplyv mali a stále majú aj Josh Harris a Marty Sampson. Pre mňa osobne zostáva najviac nepochopiteľnou vecou v ich kauzách skutočnosť, že svoje odpadnutie takto verejne oznámili. Vážne tak poškodili ovocie svojej dlhoročnej práce a isto otriasli vierou niektorých neupevnených kresťanov.

Kríza viery je pomerne normálnym javom, s ktorým každý niekedy bojuje. Isto je dobré, nenechávať si to pre seba a hľadať pomoc a radu u silných zrelých veriacich. To, čo urobili spomenutí páni, je nemúdre, nesprávne a hlavne sebecké.

Hľadajme posilnenie u Pána, lebo on sám hovorí: “Kto vytrvá až do konca, bude spasený!” (Mt 10,22; 24,13; Mk 13,13)


Späť na správy