Mení Boh názor?!

Vážený čitateľ,

viem, že otázku, ktorú som položil v nadpise, považuješ za zodpovedanú, no ja by som rád poukázal na jeden prípad, kedy Boh názor mení.  

V Evanjeliu podľa Matúša 18:23-35 je známy príbeh o dvoch sluhoch. Prvý sluha dlhoval kráľovi desaťtisíc talentov. Po tom, čo kráľa prosil na kolenách o zhovievavosť, kráľ mu dlh odpustil a sluhovi s rodinou dal slobodu.

Tento oslobodený sluha následne vyhľadal iného spolusluhu, ktorý jemu dlžil len sto denárov. Chytil ho, škrtil ho a nútil zaplatiť. No napriek prosbám o pozhovenie sa prvý sluha nedal obmäkčiť a hodil dlžníka do väzenia. Keď sa o tom dozvedel kráľ, uvrhol prvého sluhu do väzenia so slovami: „Ty zlý sluha, celý ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zmiloval nad tebou?“

Aký je výsledok?

1. Kráľ je stále kráľom.
2. Prvý sluha je vo väzení.
3. Druhý sluha je vo väzení.

Preto môžeme povedať, že kvôli neodpusteniu prvého sluhu druhému kráľ zmenil názor a to, čo bolo odpustené, sa znova stalo dôvodom na trest a väzenie.

Tiež môžeme povedať, že neodpustenie uväzňuje toho, komu sme neodpustili. Čiže ten, kto sa rozhodne neodpustiť, dáva do väzenia toho, komu neodpúšťa, ale súčasne, ako zamyká dvere, stojí vo vnútri a zamyká aj sám seba.

Kresťanská sloboda začína tým, že si uvedomíme svoje hriechy a pýtame Ježiša o odpustenie. On nám odpúšťa. Ak sa však neskôr rozhodneme, že my niekomu neodpustíme, tak „zneplatňujeme“ už nadobudnutú slobodu.

Ježiš na záver jasne hovorí svojim učeníkom:

„Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi jeho priestupky.“ 

Preto ODPÚŠŤAJME!