Na minútku

Kto vie...

Zdravím všetkých čitateľov. Je veľa výziev, ktorým čelíme, a snažíme sa pracovať na Božom diele, v rodine, spoločnosti tak, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Všetci si uvedomujeme, že bez Božej intervencie môže zostať len pri snažení. Je potrebné naše úsilie, ale tiež Božia pomoc, zázrak.

Sú také situácie, ktoré sa vedia vymknúť človeku či spoločnosti spod kontroly, kde sa výsledky zdajú byť nezvratné. Niekedy prebieha vo vnútri človeka spor medzi pasívnym očakávaním a aktívnou výzvou veriť a bojovať.

Dávid pre svoj hriech čelil výzve záchrany života dieťaťa. A čo viac, bol to Boh, ktorý povedal cez proroka, že jeho syn istotne zomrie. Načo sa potom snažiť o niečo iné? Tvrdý pôst s nocovaním na tvrdej a studenej zemi bol po týždni ukončený, lebo chlapec zomrel. Prvá Dávidova reakcia na to bola premena starého popôstneho zovňajšku spojená s uctievaním Boha v chráme. Následne sa zaradil do každodenného života. Je to dobré usmernenie, ako sa vyrovnať s ťažkými udalosťami života.

Zdôvodnenie jeho pôstu (2. Samuelova 12) je pre nás povzbudením nerezignovať v šanci na zvrat. „A riekol: Dokiaľ ešte žilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Možno, že sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa bude žiť.“

Nie je koniec, kým nie je koniec. Napriek vysokej pravdepodobnosti negatívnych výsledkov sa môže stať pravý opak, minimálne následný priebeh diania nemusí byť katastrofický. U Boha je všetko možné. Napríklad, neúspešné referendum bez modlitieb a pôstov je iné ako „neúspešné“ referendum s modlitbami a pôstom.

Bojovať sa oplatí vždy. Veď kto vie...