Nájdená stavba z čias biblických Edomitov

Keď drony prelietavali počas Sviatku stánkov ponad srdce vojenského cvičiska v izraelskom regióne Lachiš, našli niečo nezvyčajné. Kamerami vybavené diaľkovo ovládané stroje objavili to, čo sa ukazuje ako vzácny 2200-ročný idumejský palác alebo chrám - jeden z mála nájdených v Izraeli. Počas leteckého prieskumu od Beit Guvrinu a Mareša na severe smerom k mošavu Amatzia na juhu snímky z dronov poukazovali na možné zvyšky helenistickej stavby, čo sa ukázalo ako oltár, vyzdobený rytinou býka.

„Táto technológia nám pomohla nasmerovať prieskumné vykopávky a rýchlo sa ukázalo, že ide o jedinečný objav,“ povedali v tlačovom stanovisku vedúci vykopávok na mieste Horvat 'Amuda, Dr. Oren Gutfeld z Hebrejskej univerzity, Pablo Betzer a Michal Haber z Izraelského pamiatkového úradu.

Podobne ako starobylí Izraelci, aj Edomiti sa usadzovali i presídľovali vo Svätej zemi počas rozličných historických období. Ich kráľovstvo bolo zničené Babylončanmi okolo 6. storočia pred n. l. Počas éry Peržanov sa usadili v južných vrchoch Judska. Počas helenistického obdobia, poznačeného dobývaním Alexandrom Veľkým, ich Gréci nazývali Idumejci. Nakoniec sa asimilovali a stali sa Židmi.

„Ak to bol naozaj idumejský palác alebo chrám, je to vzácny a vzrušujúci nález - podobné stavby v tejto krajine sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky,“ uviedli archeológovia. V jednej z odkrytých miestností boli nájdené dva kamenné kadidlové oltáre. Býk zdobiaci jeden z nich „mohol symbolizovať božstvo uctievané Idumejcami“, povedali. Podľa Izraelského pamiatkového úradu stojí na niečom „čo je zrejme fasáda chrámu ozdobená veľkolepými stĺpmi“. Oltár, ako poznamenávajú archeológovia, je „jedinečný a vzácny nález z hľadiska jeho dekorácie“. Ďalšie nálezy zahrňujú maľované misy, malé džbány a olejové lampy vyrobené z jemnej keramiky.

Avšak ukazuje sa, že idumejská stavba bola úmyselne rozobraná, „snáď počas hasmonejského dobytia regiónu“, uvádza stanovisko pamiatkového úradu. V roku 112 pred n. l. hasmonejský kráľ Ján Hyrkán I. zbúral Marešu, blízku idumejskú pevnosť, kde žilo počas helenistickej éry asi 6 až 10 tisíc ľudí. „Obyvatelia boli prinútení konvertovať na judaizmus alebo odísť,“ píše v práci uverejnenej v Biblical Archaeology Review predchádzajúci slúžiaci archeológ Amos Kloner.

Neskôr, v roku 40 pred n. l., „po rímskom ovládnutí seleukovského impéria Partovia (spojenci hasmonejského lídra Antigona Matatiáša) zničili Marešu ako súčasť kampane proti Herodesovi. Počas druhej židovskej revolty proti Rímu v rokoch 132-135 n. l. obyvatelia blízkeho Beit Guvrinu vytesali v Mareše úzke priechody a štvorcové izby, ktoré slúžili ako úkryty a skladiská,“ uviedol Kloner.

Oblasť okolo Horvat ‘Amuda je plná pozostatkov datovaných do obdobia židovských povstaní proti Rimanom, vrátane tunelových úkrytov a celistvého hrnca z čias revolty Bar Kochbu, cca 132-135 n. l. Ďalej, archeológovia odhalili ďalšie podzemné priestory, možno slúžiace ako rituálne kúpele, olejové lisy či holubníky podobné tým v blízkom Beit Guvrinu, alebo kameňolomy.

Vykopávky boli sponzorované Izraelským pamiatkovým úradom a americkou nadáciou Beit Lehi, podporujúcou archeologický prieskum v Izraeli. Na prácach sa podieľali študenti archeológie z Hebrejskej univerzity a z Bar-Ilan univerzity, ako aj skupina amerických dobrovoľníkov. „Dúfame, že pokračovanie archeologických prác na jar odhalí viac zo začatého príbehu,“ povedali archeológovia.

Zdroj: The Times of Israel, 30.11.2017

Foto: Odkryté zvyšky stavby v Lachíši (Dane Christiansen)