Našla sa pečať rituálnej čistoty z druhochrámového obdobia

Izraelský úrad pre starožitnosti (IAA) predstavil vzácnu starobylú pečať, ktorá zdôrazňuje väzby židovského národa na Jeruzalem. Tlačovej konferencie sa zúčastnili aj izraelská ministerka kultúry Limor Livnat a minister vzdelávania Gideon Saar. Ide o prvý nález svojho druhu, ktorý potvrdzuje činnosť v Chráme: malý predmet, ktorý sa pravdepodobne používal ako „potvrdenka“ rituálnej čistoty vecí alebo potravy v chrámovom objekte a v samotnom druhom Chráme.

Vrstvy pôdy pokrývajúce základy Západného múra, asi 15 metrov severne od juhozápadného rohu Chrámového vrchu, boli v blízkosti Robinsonovej klenby preskúmané v Jeruzalemskej archeologickej záhrade Izraelským úradom pre starožitnosti. Na týchto vrstvách, pochádzajúcich z prvého storočia nášho letopočtu (neskoré druhochrámové obdobie), bola vydláždená Herodiánska ulica, ktorá v tom čase predstavovala hlavnú ulicu Jeuzalema. Archeológovia sa rozhodli, že od úplného začiatku vykopávok v danej oblasti bude všetka odstraňovaná zemina starostlivo preosiata. Toto odborné opatrenie sa vykonáva v spolupráci s tisíckami žiakov v jeruzalemskom Národnom parku Údolie Tzurim a je podpísané Nadáciou Mesta Dávidovho. Práve počas preosievania bol nájdený malý predmet z pálenej hliny veľkosti gombíka (s priemerom asi 2 cm). Je na ňom vyrazený aramejský nápis pozostávajúci z dvoch riadkov – vrchný s „דכא“ a pod ním „דכא“. Po aramejsky slová „ליה“ alebo „דכי“ znamenajú čistý. Za predložkou „ל“ v slove „ליה“ nasleduje skrátená verzia (dve zo štyroch písmen) mena Boha Izraelovho.

Podľa hlavných archeológov, poverených Izraelským úradom pre starožitnosti (IAA), Eliho Shukrona z IAA a profesora Ronnyho Reicha z Univerzity v Haife: „Nápis znamená ‚Čistý Hospodinu‘. Zdá sa, že sa nález používal na značenie výrobkov alebo predmetov prinesených do Chrámu a prehlasoval ich za rituálne čisté. Tento odtlačok pečiatky je pravdepodobne rovnakého druhu ako ten, čo je zmienený v Mišne (traktát Šekalim 5:1-5) – „חותם“ (pečatidlo). Podľa našich najlepších vedomostí je to po prvýkrát, čo  sa takýto predmet alebo podobné našlo počas archeologických prác a predstavuje priamy dôkaz aktivity na Chrámovom vrchu a činnosti v Chráme počas druhochrámového obdobia.“

Obaja archeológovia, dozerajúci na vykopávky, vysvetľovali reportérom význam pečate: „Všetko, čo vieme, pochádza zo zachovanej literatúry,“ povedali. „Teraz nám archeológia priniesla niečo nové.“ A dodali: „Výrobky prinesené do Chrámu museli byť označené ako čisté – a práve na to sa používala táto pečať.“ Mišnový traktát  Šekalim hovorí o administratívnych procedúrach na Chrámovom vrchu, kde sa používal aj nájdený predmet. „Ktokoľvek požadoval liate obete, išiel za Jochanánom, ktorý mal na starosti pečatidlá, dal mu potrebné množstvo peňazí a dostal za to pečiatku. Potom išiel za Ahiajom, zodpovedným za liate obete, dal mu pečiatku a on vykonal danú obeť.“ Je to bezpochyby veľmi vzrušujúci nález.

Mišna sa v tomto traktáte tiež zmieňuje: „V Chráme sa používali štyri žetóny a na nich boli vyryté (slová) teľa, baran, dieťa a hriešnik (a boli vydávané ako potvrdenky pre tých, ktorí vložili zodpovedajúcu sumu). Ben Azzai hovorí: Bolo ich päť a boli vyryté v aramejčine.“ Náš predmet nepatrí do tejto kategórie. Ukazuje sa, že nie všetky detaily administratívnych procedúr na Chrámovom vrchu sa nám zachovali prostredníctvom rabínskej literatúry. Tento archeologický nález obohacuje naše vedomosti o predtým neznámy detail.

V tomto kontexte a v duchu židovského sviatku Chanuka archeológ jeruzalemského okresu Dr. Juval Baruch, poznamenal: „V Gemare sa píše (Talmud Bavli, traktát Šabbat, 2. kapitola, str. 21), že vedľa jedinej nádobky oleja, ktorá bola v Chráme objavená po víťazstve Makabejcov nad Grékmi, ‚ležala pečiatka najvyššieho kňaza‘ – t. j., pečiatka naznačovala, že olej je čistý a smie byť použitý v Chráme. Spomeňte si, táto nádobka oleja bola základom pre zázrak Chanuky, čo umožnilo, že menora svietila až osem dní.“

Aj izraelská ministerka kultúry Limor Livnat a minister vzdelávania Gideon Saar sa pripojili k zástupu študentov pri verejnej prezentácii nálezu. Saar povedal: „Pečiatka poukazuje na úzku spojitosť medzi Izraelom a Dávidovým mestom. Práve takéto dôležité vykopávky demonštrujú naše väzby k Jeruzalemu. Všetko, čo tu odkryli, nás posilňuje.“

Okrem pečiatky boli nájdené aj iné artefakty z obdobia druhého Chrámu a niektoré z éry kráľovskej dynastie Hasmoneovcov – napríklad, olejové lampy, hlinené hrnce, džbán obsahujúci oleje a parfumy, ako aj mince Hasmoneovských kráľov ako Alexander Jannaeus a Ján Hyrcanus.

ZDROJ: Izraelský úrad pre starožitnosti (s fotom), Arutz Sheva (s videom)