A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

(Ne)efektívna komunikácia 1.časť

(Ne)efektívna komunikácia 1.časť

Všimli ste si, že komunikujeme takmer nepretržite a prakticky už od narodenia? Dokonca zrejme už pred ním. Komunikácia je dnes často spomínanou témou v súvislosti s medziľudskými vzťahmi a môžeme konštatovať, že má na nich zásadný vplyv. Napriek tomu, že komunikujeme denne, naša skúsenosť s komunikáciou vykazuje „vysoké čísla“ v počte použití avšak nie vždy aj v efektivite.

Otázka komunikačných zručností je veľmi široká a nie je možné ju obsiahnuť v jednom článku. Rozhodli sme sa  preto túto tému rozdeliť na viac častí a postupne sa cez ňu aspoň čiastočne prelúskať. V tejto prvej časti  sa pozrieme na určitý základ komunikačných zručností, na ktorý je prospešné stavať.

Na to, aby sme mohli postaviť stavbu, je potrebné, v prípade, že sa na pozemku nachádza a neprináša nám osoh, zbúrať tú existujúcu. Keďže komunikujeme už od narodenia, nejaká tá stavba tam bude, nemyslíte? To či je stavba našej komunikácie aj kvalitná dokazujú naše osobné a pracovné vzťahy.

Miera a častosť našich konfliktov prípadne dohôd a tak isto aj kvalita našich vzťahov hovorí o tom, akí zdatní v komunikácii sme. Slová majú moc. Tento biblický výrok je empiricky potvrdený a známy aj medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za neveriacich. Jeho silu totiž dennodenne zažíva každý.

„To, čo si povedal sa ma dotklo.“, Takto so mnou hovoriť nebudeš.“, „Nehovor mi čo mám robiť.“ Tieto a mnohé iné výroky sú žiaľ bežnou súčasťou našej konverzácie a predpokladáme, že vám neuniklo ani to, že nepôsobia práve príjemne.

Ako sa teda vyhnúť výrokom podobného typu a zmeniť spôsob reči tak, aby druhých obohacoval?

Prvým predpokladom k tomu, aby sme nehovorili slová, ktoré zraňujú, je začať pozorne POĆÚVAŤ toho s kým komunikujeme. Ignorovanie, predstieranie prípadne selektívne počúvanie sú pomerne časté spôsoby počúvania, avšak do vzťahov prinášajú viac škody ako osohu.

Poznáte to?

S niekým komunikujete a v polovici rozhovoru si chystáte preňho odpoveď, veď predsa presne viete „čo tým chcel básnik povedať“. Žiaľ, často sa stáva, že nám unikne podstata a kontext, a naša odpoveď nezamieri na cieľ rozhovoru.

V prípade selektívneho počúvania je málo pravdepodobné, že porozumieme druhej strane v otázke jej potrieb a očakávaní. Tak isto je bežné, že druhá strana vyjadruje svoje potreby slovami, ktoré nie práve výstižne vyjadrujú to, čo potrebuje alebo žiada.

Častým zdrojom negatívnych emócií v konflikte sú práve spomínané nenaplnené a nepochopené potreby a očakávania. Emócie sú totiž  reakciou na naše naplnené alebo nenaplnené potreby.

Z čoho teda spomínané nedorozumenia, napätia a konflikty vznikajú? Jedným z dôvodov je schopnosť alebo neschopnosť POČÚVAŤ s porozumením, lepšie povedané počúvať tak, aby som počul.

Ježiš často apeluje na túto skutočnosť, vyzýva počúvajúcich výrokom „Kto počúvaš, rozumej“.

Je možné počúvať a zároveň nepočuť, nerozumieť? Áno je to možné. Ignorovanie počúvajúceho, predstieranie, že počúvam, prípadne vyberanie si toho, čo budem počúvať, sú takými druhmi počúvania, kde počúvam, ale nepočujem.

Aké je teda počúvanie s porozumením a ako sa prejavuje? Nazývame ho pozorné počúvanie a empatické počúvanie. Pri pozornom počúvaní sme schopní zreflektovať emócie toho, kto s nami hovorí a pri empatickom počúvaní sme schopní porozumieť aj potrebe, ktorá za danými emóciami stojí. Je na mieste zopakovať tvrdenie, že emócie sú reakciou na naplnené alebo nenaplnené potreby. Ak teda vidíme, že  počas rozhovoru dochádza ku stupňovaniu napätia, môžeme spozornieť, snažiť sa pomenovať emóciu, ktorá hrá hlavné slovo a následne vieme pravdepodobne určiť aj potrebu, ktorá za danou emóciou stojí.

Príklad: Manželka hovorí manželovi „Stále si len v práci.“ V prípade, že manžel zareaguje podráždene a povie: „No a? Niekto predsa musí robiť, keď ty si celý deň doma.“, je vysoko pravdepodobné, že takáto konverzácia pôjde do „červených čísel“ kontrolky efektívnej komunikácie.

Aká by bola vhodnejšia reakcia? Manžel porozumie, že manželka je možno smutná a potrebovala by viac spoločného času, prípadne pomoci a bude sa snažiť riešiť práve tento koreň problému a nie „pridávať do ohňa“.

Efektívna komunikácia je teda záležitosťou počúvania a porozumenia prežívaných potrieb toho druhého. Je nutné poznamenať, že empatia neznamená vcítenie a precítenie emocionálneho života druhého človeka. Toto by totiž nikto z dlhodobého hľadiska nezvládol. Jedná sa o POROZUMENIE tomu, čo človek prežíva a následnú vhodnú reakciu na dané potreby.

Druhým významným predpokladom je porozumieť svojmu prežívaniu a svojim potrebám, pretože aj nám sa často stáva, že nevyjadrujeme slovne to, čo v skutočnosti potrebujeme a potom sa čudujeme, že sa nedejú veci podľa našich predstáv.

Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí.(Žalm 141:3)

Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov. (Príslovia 18:21)

V budúcom príspevku (článku) sa pozrieme bližšie na už spomínané potreby a stratégie ich riešenia.

-PB-


Späť na správy