Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Apoštol Pavol píše Timotejovi, ktorého poveril, aby usporiadal prácu a službu v Efezskom zbore. Jeho listy sú adresované aj nám, aby sme správne rozumeli službám v cirkvi a aby sme ich vedeli dobre formovať. Vidíme, že Timotej musel riešiť celkom zložité situácie a problémy v Efeze, preto ho Pavol posilňuje ako ostať nezaujatý, bez predsudkov a osobných náklonností, aby vedel vyriešiť vzniknuté spory.
Niektorí ľudia si myslia, že cirkev je miesto, kde nie sú žiadne problémy a kde človek zažíva len pokoj a Pánovu prítomnosť. Ak by to tak bolo, nemuseli by sme sa meniť a ostali by sme vo svojej starej skazenej prirodzenosti.
Miestny zbor je práve to miesto, kde sa od základu potrebuje premeniť náš charakter a bez sporov, nedorozumení a napätí to nejde. Len v úzkom obecenstve bratov a sestier vieš zbadať svoje nepremenené oblasti a máš možnosť meniť sa. Preto miestny domovský zbor, spoločenstvo bratov a sestier, je jednou z výsad a nadprirodzeným darom pre teba. Takto chce Duch Svätý formovať v tebe nebeskú prirodzenosť. Každý, kto chce rásť, je zapojený do takéhoto procesu premeny. Až potom, keď sú pretavené a premenené naše vzťahy, vieme vytvárať naozajstnú jednotu a príťažlivú atmosféru jednoty.
„Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe; ale keby som meškal, aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha, stĺp to a pevná podstata pravdy.“ (1Tim 3,14-15)
Kto sa vyhýba miestnemu zboru, sám sa odsudzuje do zajatia vlastných myšlienok a neschopnosti sebareflexie. Preto potrebuješ patriť do konkrétneho miestneho zboru, lebo je domom Božím, miestom živého Boha, stĺpom a pevnou podstatou pravdy.
