Nový zákon má umožniť Židom modliť sa na Chrámovej hore

Židia konečne budú mať povolené modliť sa na najsvätejšom mieste judaizmu, na Chrámovej hore v Jeruzaleme, kde stál prvý a druhý Chrám, čo je dnes zakázané. Predpokladá to návrh nového zákona, ktorý chcú spoločne predložiť poslankyňa Miri Regevová z pravicového Likudu a poslanec Chilik Bar z ľavicovej Strany práce.

Keď v roku 1948 vyhlásil štát Izrael nezávislosť, zaútočili na neho armády arabských krajín a pokúsili sa ho zničiť. Hoci sa Izrael ubránil, Starého mesta (jeruzalemského) sa zmocnilo Zajordánsko a ďalších 19 rokov ho okupovalo. Židia vtedy nemali vôbec možnosť sa do Arabmi okupovanej časti Jeruzalema, nie to ešte na Chrámovú horu či k jej západnej stene (Múru nárekov), dostať. Po oslobodení a zjednotení Jeruzalema pri Šesťdňovej vojne v roku 1967 sa Izrael rozhodol akceptovať status quo a ponechať Chrámovú horu pod správou islamskej nadácie Waqf.

Súčasťou zachovania statusu quo je aj zákaz židovských modlitieb na Hore, a to nielen hromadných, ale aj modlitieb jednotlivcov. Židia síce Chrámovú horu môžu navštevovať, ale kedykoľvek moslimovia vyvolajú nepokoje, izraelská polícia automaticky reaguje zákazom vstupu Židov na Horu.

„Neexistuje žiadny dôvod, aby sa Židia nesmeli modliť na najsvätejšom mieste na svete,“ vyhlásila pre web Ynet poslankyňa Regevová. „Som pevne presvedčená, že každý prípad moslimských nepokojov na Hore musí viesť k jej uzavretiu pre Arabov. Premiér nie je jediným, kto o veci rozhoduje, a ak návrh (zákona) neprejde, obrátim sa na Najvyšší súd s verejnou žalobou, aby Židom bolo dovolené sa na Chrámovej hore modliť,“ dodala.

Zmienkou o premiérovi Miri Regevová naznačila, že očakáva nesúhlas Benjamina Netanjahua so zmenou statusu quo v tejto citlivej záležitosti. Ostražitosť súčasného premiéra, rovnako ako mnohých jeho predchodcov, je daná významom, ktorý Hore prisudzujú tiež moslimovia, ktorí ju dnes označujú za tretie najsvätejšie miesto, hneď po Mekke a Medine, hoci v Koráne je Jeruzalem spomenutý len jediný raz, a to ešte veľmi problematicky a nepriamo. To však nebráni pravidelným hysterickým výzvam palestínskych Arabov a ich stúpencov k „obrane mešity Al-Aksá (stojacej na Hore) pred sionistickou agresiou“, pričom onou agresiou sú mienené prosté návštevy Židov na Hore či archeologické výskumy v blízkosti Hory a pod ňou, prípadne oprava prístupovej cesty.

Poslanec Bar zdôraznil, že zmyslom zákona je, aby Židia a moslimovia žili bok po boku. „Trvám na tom, že autorita Waqf nebude poškodená, ale moslimovia musia pochopiť, že aj my máme právo sa tam modliť,“ povedal. „Považujem tieto sväté miesta za kolísku našej existencie a ak niekto v ľavici má výhrady proti židovskej modlitbe na Chrámovej hore, potom môže ťažko tvrdiť, že iné skupiny sú diskriminované,“ dodal.

Autonómna Palestínska samospráva na návrh zákona zareagovala podľa očakávania. Kým zákon predpokladá možnosť židovských modlitieb na Hore, arabská autonómia ihneď varovala pred sionistickou snahou modliť sa v mešite Al-Aksá a meniť tak jej status - čo je však niečo, čo zákon vôbec nepredpokladá a proti čomu sa jeho predkladatelia tiež ihneď ohradili.

Predseda Palestínskeho výboru pre vzťahy s izraelskou spoločnosťou a člen Ústredného výboru Fatahu Mohamad al-Madami však vyhlásil, že „palestínsky ľud, rovnako ako arabský a islamský svet, vehementne odmieta všetky izraelské narušenia svätosti islamských miest“.

Zdroj: eretz.cz (20.5.2014)