Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)
Medzi Tureckom a Izraelom budú normálne vzťahy. Oznámenie tureckého premiéra Binaliho Yildirima a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z 26. júna 2016 začalo byť ihneď naplňované a zdá sa, že po 6 rokoch skutočne končí jedna z radu kríz blízkovýchodných vzťahov. Ide však o návrat k tradičnému priateľstvu, alebo len urovnanie sporu, po ktorom už, rovnako ako predtým, nič nebude?
Turecko a Izrael boli dlhé roky strategickými partnermi, ktorí sa diplomaticky aj spravodajsky podporovali proti spoločným regionálnym súperom, najmä Sýrii, Iraku a Iránu. Tak to bolo v čase, keď Turecko presadzovalo politiku dobrého susedstva a vzťahov s krajinami regiónu a usilovalo o všeobecne prospešné ekonomické vzťahy.
Situácia sa zmenila po tom, čo sa silný muž tureckej politiky, umiernený islamista, Recep Tayyip Erdogan pokúsil obnoviť mocenské postavenie Turecka nadväzujúce na ríšu zaniknutú koncom prvej svetovej vojny. V snahe zapáčiť sa arabskej ulici zničil dovtedy výborné vzťahy s Izraelom, stavil na islamskú propagandu a podporil sunitské islamistické sily v rámci tzv. Arabskej jari v Egypte, Líbyi a Sýrii.
Turecko-izraelská spolupráca bola zlikvidovaná cielenou tureckou provokáciou, kedy s požehnaním tureckej vlády islamistická charitatívna organizácia "Nadácia humanitárnej pomoci" vyslala loď Mavi Marmara s nákladom údajnej humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a odmietla rešpektovať izraelskú blokádu tohto územia ovládaného teroristami Hnutia islamského odporu (Hamas). Príslušníci izraelských špeciálnych jednotiek vykonali v máji 2010 výsadok na palubu lode, ktorú chceli prinútiť k zmene smeru do izraelského prístavu Ašdod a kontrole nákladu, ktorý mal byť v prípade nezávadnosti prevezený z Izraela do Gazy. Oproti predpokladu sa však na palube lode nenachádzali mierumilovní humanitári, ale rozvášnení islamisti, ktorí Izraelitov napadli nožmi a tyčami a vojaci v sebaobrane museli začať paľbu. Desať tureckých násilníkov v sebaobrane zabili, čo vláda v Ankare označila za "masaker" a využila k okamžitému prerušeniu všetky spolupráce.
Izrael a Turecko síce následne začali - aj vzhľadom na tlak USA, ktoré rozkol ich dvoch zásadných spojencov v regióne vôbec netešil - jednať o urovnanie vzťahov, dohoda však nebola možná kvôli rozdielnym predstavám. Turci žiadali ospravedlnenie, finančné odškodné rodinám zabitých násilníkov a zrušenie izraelskej uzávery teroristickej Gazy, kam by mohli novo plávať lode bez obmedzení a bez kontroly. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu síce vyjadril nad smrťou Turkov poľutovanie, splnenie ďalších podmienok ale odmietal a tak pôvodne očakávané radikálne zlepšenie vzťahov nenastalo.
Vyšetrovacia komisia OSN, tzv. Palmerova komisia, označila za prehnanú intenzitu reakcie izraelských vojakov, samotnú inšpekciu aj uzáveru teroristického Pásma Gazy však označila za oprávnené a legálne. Kým Izrael tento záver zmierlivo akceptoval, Turecko nie.
Terajšia dohoda je kompromisom.
Izrael oplatí rodinám 10 zabitých Turkov 20 miliónov dolárov odškodného, čo je nepochybne nemalá suma. Súčasne Izrael súhlasí, že Turci sú oprávnení posielať do Pásma Gazy humanitárnu pomoc.
Turecko sa naopak vzdáva požiadavky na zrušenie uzávery Gazy a súhlasí, že všetka humanitárna pomoc pôjde na územie ovládané Hamasom cez Izrael a bude podrobená izraelskej inšpekcii. Izrael Turkom umožní postaviť v Gaze infraštruktúru, elektráreň a továreň na odsoľovanie morskej vody.
Turecko sa zaviazalo, že na svojom území zakročí proti prípravám protiizraelských teroristických útokov a ukončí snahy o trestné stíhanie izraelských vojakov a ich nadriadených za zákrok proti lodi Mavi Marmara. Turci tiež majú pomôcť vydať pozostatky dvoch vojakov Izraelských obranných síl padlých v boji proti Hamasu v Gaze v roku 2014 a pomôcť pri pátraní po osudoch dvoch nezvestných mentálne postihnutých Izraelčanov, ktorí omylom pred 2 rokmi prešli do Gazy.
Súčasťou dohody je aj obnovenie vzájomných diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, kedy Izrael opäť vyšle svojho veľvyslanca do Ankary a Turecko svojho do Tel Avivu, a tiež obojstranne výhodná možnosť dodávok izraelského plynu do Európy cez územie Turecka.
Začiatkom tohto týždňa už dohoda bola viditeľne naplnená, keď do izraelského prístavu Ašdod dorazila prvá turecká loď s 10 tisíc tonami pomoci Gaze. K dohode došlo vo chvíli, keď Turecko urovnáva tiež svoje vzťahy s Ruskom, do ktorých vnieslo značnej napätie zostrelenie ruskej stíhačky na sýrsko-tureckej hranici vlani na jeseň.
Podľa predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahu je dohoda "strategicky významná", "obojstranne prospešná" a "prispeje k stabilite" na nepokojnom Blízkom východe.
Predseda opozičnej izraelskej strany Práca Jicchak Herzog naopak dohodu kritizoval s tým, že premiér ju najskôr radikálne odmietal, aby nakoniec pristúpil na turecké požiadavky. Odškodnenie tých, ktorí útočili na izraelských vojakov, označil ako neprijateľné, aj keď zmierenie s Tureckom je podľa neho dôležité.
Skutočnosťou je, že dohoda dáva šancu ukončiť zbytočný a obojstranne škodlivý rozkol medzi Tureckom a Izraelom.
