Osídlenie z prvochrámového obdobia v Ašdode

Archeologické nálezy na „Jonášovom vrchu“ (hebr. Giv’at Yonah) v Ašdode, ktorý sa podľa viacerých tradičných podaní stotožňuje s miestom posledného odpočinku proroka Jonáša, potvrdzujú existenciu života v období prvého chrámu, čo spadá do času pôsobenia tohto proroka. Pri prieskumných archeologických prácach, ktoré vykonáva Izraelský úrad pre starožitnosti, sa našli zvyšky masívnych múrov hrubších ako 1 m, datovaných do neskorého ôsmeho a skorého siedmeho storočia pred Kr.

Podľa odhadu vedúceho vykopávok Dmitrija Egorova z Izraelského úradu pre starožitnosti tieto múry tvorili základ veľkej pevnosti z prvochrámového obdobia. To je zároveň čas služby proroka Jonáša, ktorý žil v ôsmom storočí pred Kr. a je známy z Biblie ako prorok, ktorého prehltla veľryba, keď odmietol ísť do Ninive a kázať proti mestu.

Objav pevnosti je v súlade so staršími nálezmi z roku 1960 z iného veľmi blízkeho miesta. Vo vykopávkach pod vedením Magena Broshiho z Oddelenia starožitností, ktoré sa robili pred stavbou ašdodského majáku, boli odkryté podobné zvyšky stien s datovaním do prvochrámovej a perzskej doby. Takisto sa vtedy našiel črep s nápisom v aramejčine (בעלצד תקלן דשנא), čo možno preložiť ako „Ba’altzad/Ba’altzar“ – prvé meno, „Taklan“ – šekely a „Dashna“ – dar, čo očividne znamená, že osoba menom Ba’altzad prispela peňažným darom na náboženské miesto. Podľa nálezov sú zvyšky pravdepodobne rozsiahlym základom stavby, ktorá slúžila ako bašta alebo pevnosť datovaná do obdobia prvého chrámu.

Podľa Sa’ar Ganora, aškelonského okresného archeológa z Izraelského úradu pre starožitnosti: „Jonášov vrch, ktorý vystupuje asi 50 metrov nad morskú hladinu, je najvyšší vrch v Ašdóde a možno odtiaľ vidieť na more, na [archeologické nálezisko] Tel Mor – nachádzajúci sa v ústi [rieky] Nahal Lachish, kde bolo pravdepodobne starobylé kotvisko, a na [iné archeologické nálezisko] Tel Ašdod. Vzhľadom na jeho strategickú polohu nie je prekvapujúce, že sa tam našli zvyšky pevnosti z prvochrámového obdobia s výhľadom na okolitý región.“ Ganor dodal: „Sú dve možnosti, pokiaľ ide o obyvateľov pevnosti v danom období. Jednou je, že bola kontrolovaná Asýrčanmi, ktorí boli regionálnymi vládcami v dobe železnej. Iná možnosť je, že pevnosť svojho času obsadil judský kráľ Joziáš, lebo o ňom vieme, že vzal územie Asýrčanom a kontroloval Ašdód-Yam v siedmom storočí p. n. l.“

Podľa moslimskej tradície bol vrch posvätný ako orientačný bod pre hrob proroka Jonáša (arab. Nebi Yonah). Približne pred desaťročím vyhlásila Atra Kadisha, ultraortodoxná židovská organizácia chrániaca židovské hroby, že vrch je miestom hrobu Jonáša. Nálezy z nedávnej doby, spolu s tými z roku 1960, potvrdzujú existenciu života v časoch biblického proroka Jonáša a zároveň vrhajú nové svetlo na „vrch proroka Jonáša“.

Zdroj/Foto: Izraelský úrad pre starožitnosti; Israel National News;