Otvorený list Európe

V piatkovom vydaní (7.12.2012) listu Jisrael Hajom vyšiel článok Drora Eydara. Prinášame preklad tohto otvoreného listu.

Dror Eydar, PhD., je literárny teoretik, kulturológ, špecializujúci sa na porovnávaciu hebrejskú literatúru. Okrem toho je tiež literárnym kritikom a redaktorom, prednáša teóriu umenia a históriu v jeruzalemskej Akadémii umení Bezalel a predtým prednášal na Fakulte sociálnych vied Univerzity Bar Ilan.

Boli ste kolonizátormi, určili ste absurdné hranice a váš zámer bol využívať chudákov. My sme sa však vrátili domov ako potomkovia tejto krajiny, človek nemôže byť okupantom vo svojej vlasti.

1. Vážení Európania, predvolali ste si našich veľvyslancov, aby ste vyjadrili svoj ​​nesúhlas s najprirodzenejšou vecou každého národa – byť obyvateľmi vo vlastnej krajine. Zmýlili ste sa. Neusadili sme sa na okupovaných palestínskych územiach. Je to naša krajina. Je to jediná vlasť židovského národa, kam sme sa nevrátili kvôli pogromom a ani kvôli holokaustu. Neprosili sme vás, aby ste nám vykonali dobro „na úkor Palestínčanov“ v dôsledku vašej dlhoročnej tradície ničiť, vraždiť a zabíjať Židov. Vrátili sme sa domov, lebo to bola túžba pokolení. Nikdy sme sa nevzdali nášho sna o návrate na Sion. Kdekoľvek na svete sa Židia vždy modlili s mysľou uprenou na Sion.

Zakaždým, keď zjedli chlieb, ďakovali Bohu a prosili ho „zmiluj sa nad Sionom“ a tiež „znova postav Jeruzalem ešte za našich dní“. V radostnej chvíli pri svadobnom obrade sa ženích a nevesta zaprisahávajú prísahou dávnych vyhnancov zo Sionu: „ Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech sa zabudne na moju pravicu!“ (Žalm 137) Aj náš kalendár používaný i v diaspóre je rozdelený podľa poľnohospodárskeho cyklu Zeme Izrael. Sto a viac rokov pred vznikom sionistického hnutia sa už náš národ začal hromadne vracať do svojej vlasti. Súčasne Zem Izrael zostala verná svojim synom. Zem Izrael nikdy neprijala iný národ. Od doby, kedy sme boli vyhnaní, tu neexistoval žiadny štát.

Prevažná väčšina územia bola po stáročia púšťou a prechádzali ňou kočovníci. Po zničení druhého Chrámu v prvom storočí zostalo v krajine ešte množstvo Židov. Títo Židia prežili až do 7. storočia kresťanskú okupáciu (Byzantíncov – pozn. D. M.), potom nasledovala moslimská okupácia, ktorá dala tamojším Židom na výber: prijať islam alebo opustiť svoju vlasť. Tí, ktorí sa chceli otvorene hlásiť k viere otcov, odišli. Ostatní, ktorí lipli na živote v Zemi Izrael – prijali islam a generáciu, dve, žili podobne ako španielski marani, až nakoniec úplne splynuli s moslimami. Iróniou dejín je skutočnosť, že medzi naozaj najstaršími arabskými obyvateľmi krajiny je časť so židovskými koreňmi. Väčšina predkov súčasných Arabov prišla do krajiny v čase, keď sme sa začali vracať do svojej vlasti.

Podobne, ako moslimskí prisťahovalci k vám, aj do Zeme Izrael prichádzali moslimovia zo susedných krajín a hľadali tú prácu a živobytie. Mnohí z nich sem prišli počas britskej okupácie (britský mandát nad Palestínou, 1918-1948 – pozn. D. M.). Briti boli voči Židom veľmi nedotkliví, bránili im návrat do vlasti, ale nijako nekontrolovali veľký príliv Arabov z celého Blízkeho východu, ktorý zaplavoval krajinu. Mimochodom, roku 1948 odišlo mnoho Arabov z krajiny na výzvu svojich vodcov s nádejou skorého návratu po tom, keď Židov zničí. OSN pre nich urobila dokonca zmenu v definícii utečenca: „Každý, kto sa nachádzal v Zemi Izrael (t. j. Palestíne – pozn. D. M.) dva roky pred rokom 1948.“

Rozumejte tomu dobre, v prvej polovici 20. storočia prišli do krajiny státisíce Arabov a títo si dnes žiadajú „právo na návrat“. Aj vy, Európania, ste tvorcovia tejto tragikomédie.

2. Rimania v druhom storočí nazvali krajinu Palestínou (rozhodnutím cisára Hadriána po potlačení Bar Kochbovho povstania roku 135 n. l. – pozn. D. M.), aby vymazali názov Judea, pripomínajúci spojenie Júdejcov – Židov s touto krajinou. Arabi žijúci v tejto oblasti s radosťou prijali rímsky názov krajiny, ktorý odkazoval na dávnych Filištíncov, časť tzv. morských národov, ktorí okupovali pobrežnú časť Kanaánu. Arabi prijali za svoju tiež rímsku stratégiu: pretrhnúť puto medzi Židmi a ich zemou a hlavným mestom Jeruzalemom.

Vy chcete vyriešiť konflikt medzi nami a moslimským svetom, ale sami neviete, ako zabrániť moslimskej okupácii vašich vlastných miest. Nie je ďaleko doba, keď milióny moslimských prisťahovalcov povstanú a budú žiadať časť vašich území: islamskú autonómiu, rozdelenie krajiny alebo, ak naďalej nebudete rodiť deti, potom cestou demokracie a politickej korektnosti islam ovládne všetko. Čo urobíte potom? Váš pud sebazáchovy sa dávno stratil. Myslíte si, že keď budete spolupracovať s arabskými klamstvami, tak si vykúpite pokoj a bude vám lepšie?! Stratili ste pamäť alebo ste už úplne ohluchli a nepočujete hluk davu vo vašich uliciach? Spôsobili ste chaos vo svojich i našich dejinách. Je pravda, že ste boli kolonizátori, okupovali ste cudzie krajiny, určili ste absurdné hranice, ktoré rozdeľovali kmene a spájali protiklady (pozri Sýria, Libanon a Irak), ktoré sú oblasťami neustálych vojen. Vašim zámerom bolo manipulovať obeťami kolonizácie, kým vám budú užitoční.

My sme sa však vrátili domov. Nie sme cudzí kolonizátori, ale jediní zákonní potomkovia tejto zeme. Cieľom nášho návratu nebol Tel Aviv, ale predovšetkým oblasti, v ktorých sa zrodil a formoval náš národ – Judsko, Samária a Jeruzalem. Poznáte predsa Bibliu? Človek nemôže byť okupantom vo svojej vlastnej krajine.

3. Nie dosť na tom, že počas posledných sto rokov sme boli mnohokrát ochotní robiť kompromisy s našimi susedmi. Sme predsa racionálni. Dávny klasický prípad je, že dvaja, každý z jednej strany, držia kus talitu (modlitebný šál, inak príklad akejkoľvek veci – pozn. D. M.). Jeden hovorí: „Našiel som ho“ a druhý hovorí to isté. Jeden hovorí: „Celý talit je môj“ a druhý hovorí to isté. Čo urobia? Rozdelia si ho! (traktát Bava Mecia 2a – pozn. D. M.). Obrovské priestory okolo nás nestačili a oni túžili po úbohom židovskom pobreží. Boli sme ochotní sa dohodnúť na „jednej, dvoch izbách v celom dome“. To však na situácii nič nezmenilo. Ich jasným cieľom nebol nezávislý štát, ale úplné zničenie Židov v ich vlasti. Oni nikdy nechceli skoncovať so svojou fantáziou zničiť malý štát, dokonca aj v takých neubrániteľných hraniciach, ako im roku 2008 navrhol Ehud Olmert. Nehovoriac o hraniciach, ktoré v Osle narysoval tím rojkov z Rabinovej vlády. Keď neuspeli násilnou cestou, spustili rokovania.

Keď ich to omrzelo, vrátili sa k výbuchom v našich mestách, potom sa opäť vrátili k rokovaciemu stolu a počas prestávok odišli do druhej sály a začali strieľať rakety na deti. Vedzte, že taký je spôsob hry týchto bojovníkov za slobodu. Táto prostá a krutá pravda vám, tam na Západe, akosi nedochádza. Bohužiaľ, to isté sa deje aj uprostred našej izraelskej ľavice. Znie to naozaj primitívne a neumelo. Skúste si spomenúť, koľkokrát ste počas vašich dlhých dejín zavrhli pravdu len preto, že sa vám javila príliš jednoduchou a nie na dostatočnej úrovni. Oproti módnym filozofiám, ktoré panovali na starom kontinente, je skutočnosť občas prostá a jasná.

 4. Vaše posudzovanie skutočnosti bolo už dávno pokrivené idealistickou myšlienkou dosiahnutia mieru za každú cenu, aj za cenu vašej i našej samovraždy. Hoci naši susedia nemajú záujem o početné návrhy, ktoré im boli predložené, a aj to otvorene vyhlasujú. Avšak nie vám vynikajúcu angličtinou, ale svojmu národu hovoria otvorene jasnou a čistou arabčinou, že im o mierové návrhy nejde. Naposledy tak urobili v angličtine z rečníckeho pultu v sídle OSN. Nikdy neexistovala jasnejšia a zrejmejšia lož, ale vy sa i napriek tomu chytáte lemu ich ohavného rúcha a kričíte: „Heuréka.“

Teraz nás karháte za náš úmysel stavať domy vo vlastnej krajine. Ako by vyzerala táto krajina nebyť Židov? Čo by bol Jeruzalem bez nášho národa? Ako by vyzerala západná civilizácia nebyť Židov? Štát Izrael je východným výbežkom Západu. Islam to vie veľmi dobre, preto bojuje proti nám a v tomto smere zneužíva aj vás. Návrat na Sion nie je len v našom záujme, v záujme židovského národa, ale aj vo vašom záujme, vážení Európania. Bez návratu na Sion zahyniete aj vy.

Zdroj: Eretz.cz (preklad do češtiny: rabín D. Mayer)

Foto: Wikimedia Commons (alía do Izraela)