Palác kráľa Dávida nájdený v júdskej nížine

Pevnosť Khirbet Qeiyafa sa nachádza asi 30 km juhovýchodne od Jeruzalema, na vrchole kopca, ktorý hraničí s údolím Éla (1 Sam 17:19) na severe, kde Dávid bojoval s Goliášom. Bolo kľúčovým strategickým miestom biblického Júdskeho kráľovstva na hlavnej ceste z Filištínska a pobrežnej planiny do Jeruzalema a Hebronu v kopcovitej oblasti. Mesto bolo postavené na skalnom podklade, zaberalo plochu asi 2,3 hektára a bolo opevnené masívnymi megalitickými kameňmi. Vykopávky prebiehajúce  počas predchádzajúcich rokov odkryli mestský múr, dve brány, budovu so stĺpmi a 10 domov. 

V 10.storočí pred Kristom existovali v júdskom kráľovstve dve veľké budovy. A práve dve kráľovské verejné budovy z tohoto obdobia, aké doteraz ešte neboli  nájdené z čias júdskeho kráľovstva, boli tento rok odkryté archeológmi z Hebrejskej univerzity a z Izraelského úradu pre starožitnosti v lokalite Khirbet Qeiyafa - opevnenom meste Júdska, datujúceho sa do čias kráľa Dávida a identifikované s biblickým mestom Šaraim (Joz 15:36,1 Sam 17:52, 1 Kron 4:31), ktorého názov v hebrejčine znamená "dve brány".

Jedna z budov je identifikovaná výskumníkmi - profesorom Yossi Garfinkelom z Hebrejskej univerzity a Saar Ganorom z Izraelského úradu pre starožitnosti - ako Dávidov palác, a druhá stavba slúžila ako obrovská kráľovská zásobárňa. Archeologický výskum prebieha na tomto mieste už niekoľko rokov.

Podľa archeológov Yossi Garfinkela a Saar Ganora je Khirbet Qeiyafa najlepším príkladom, aký bol kedy odkrytý pre datovanie opevneného mesta z čias kráľa Dávida. Južná časť veľkého paláca, ktorý sa rozprestieral na ploche viac ako 1000 m², bola odkrytá vo vrchnej časti mesta. Múr obkolesujúci palác je 30 m dlhý a veľkolepý vchod je upevnený v múre a tvorí južnú bránu mesta oproti údoliu Éla.

Okolo paláca na nachádzali miestnosti pre rôzne účely. Našli sa v nich napríklad dôkazy o kováčstve, zvlášť určené nádoby, ako fragmenty z alabastrových nádob, aké boli v tých časoch importované zo starovekého Egypta. Palác je lokalizovaný v strede náleziska a kontroluje všetky nižšie domy v meste. Z paláca bolo možné vidieť na dlhú vzdialenosť, až po Stredozemné more na západe a k vrchom Hebronu a Jeruzalema na východe. Palác bol aj vhodným miestom na vysielanie signálov prostredníctvom zapálených ohňov. Nanešťastie väčšina paláca bola zničená asi o 1400 rokov neskôr, keď tam počas Byzantskej periódy postavili opevnenú farmu. Neskôr bolo miesto používané beduínmi ako stajne pre ich domáce zvieratá a beduínsky názov pre miesto je Khirbet Daoud, čo znamená Dávidove ruiny.

Druhá budova so stĺpmi rozmerov asi 15x6 metrov bola odkrytá na severe mesta a slúžila ako administratívne skladisko. Podľa archeológov „bola to táto budova, kde kráľovstvo zhromažďovalo dane, ktoré získavalo vo forme poľnohospodárskej produkcie dodávanej obyvateľmi z rôznych dedín júdskej nížiny. Na mieste boli nájdené stovky veľkých skladovacích nádob, ktorých držiaky boli označené oficiálnou pečaťou, ako bolo po stáročia zvykom v kráľovstve Júdska.“

Palác a skladovacie miestnosti sú dôkazom štátom sponzorovanej stavebnej a administratívnej organizácie počas vlády kráľa Dávida. „Toto je jednozačný dôkaz existencie kráľovstva, známeho ustanovením administratívnych centier na strategických miestach," hovoria archeológovia. Dodnes neboli nájdené žiadne paláce, ktoré by jednoznačne mohli byť datované do desiateho storočia pred Kristom, ako to môžeme urobiť teraz. Khirbet Qeiyafa bolo pravdepodobne zničené v jednom z bojov proti Filištíncom okolo roku 980 pred Kr. Palác, ktorý je dnes odkrývaný, a opevnené mesto, ktoré bolo odkryté v nedávnych rokoch, sú ďalšou vrstvou v poznávaní Júdskeho kráľovstva.“

Okrytie biblického mesta v Khirbet Qeiyafa a dôležitosť týchto nálezov viedli Izraelský úrad pre starožitnosti konať spolu s Autoritou pre prírodu a parky a plánovacími agentúrami a zrušiť  v jeho blízkosti zamýšľanú výstavbu novej štvrte a takisto vyhlásiť oblasť okolo náleziska za národný park. Tento zámer vychádza z toho, že archeologická lokalita sa rýchlo stane lákadlom zástupov zainteresovaných návštevníkov, a budeme sa z nej môcť dozvedieť o kultúre izraelskej krajiny z čias kráľa Dávida. 

ZDROJ: Izraelský úrad pre starožitnosti (18.7.2013); Jerusalem Post (18.7.2013); Arutz Sheva (18.7.2013)

FOTO: Letecký pohľad na nálezisko (Izraelský úrad pre starožitnosti)