Pokračujeme - 14.12.2025

Prajem všetkým krásny predvianočný čas. Skôr než sa doň úplne ponoríme, vráťme sa k téme „nech je náš pokrok zrejmý vo všetkom“.

Stály pokrok, progres či víťazstvo nie je náhoda, ale má to svoje podmienky. Po prvé, sú to praktické podmienky ako práca, vytrvalosť, múdrosť a vizionárstvo. Z duchovných faktorov je najpodstatnejšia viera. Človek, ktorý chodí vo viere, zároveň chodí v láske, je štedrý a jeho srdce sa polepšuje. Viera pôsobí zároveň s láskou, radosťou a silou. Je tu však ešte jeden faktor, a to je silný, premeňujúci, oslobodzujúci Boží dotyk. Tento faktor posunie život človeka a cirkvi dopredu nie postupne, ale dynamicky. Všetkých vás povzbudzujem, aby ste hľadali silné navštívenie Svätého Ducha.

Ako príklad Božieho dotyku uveďme dnes kráľa Saula z 1. knihy Samuelovej. Saul bol obyčajný mládenec z najmenšieho izraelského pokolenia Benjamína. Boh ho však vyvolil za kráľa a uspôsobil ho k tomu. V 10. kapitole čítame ako stretol prorockú družinu, bol dotknutý a premenený na iného človeka. Vidíme, že pomazanie je prenosné a často kolektívne (viď Skutky 2. alebo 10. kap.). Toto pomazanie v prvej fáze služby kráľa Saula pôsobilo – bol smelý a viedol niekoľko víťazných bitiek. V 15. kapitole však čítame o Saulovom zlyhaní. V čom zlyhal? Vo viere. Nevykonal poslušne Slovo Hospodinovo. To, že nebol vo viere, spolu s láskou, radosťou a silou, nám Písmo odhaľuje podrobne. Keďže nechodil vierou, bál sa ľudí a stačilo mu, že pred ľuďmi hral náboženské divadlo, že všetko je v poriadku. Potom žiarlil na Dávida a úplne sa opustil, páchajúc bezbožnosť.
Boží dotyk je skutočne reálny. Vyslobodzuje narkomanov, vyslobodzuje z drog, zo závislostí, z duševných poviazaní, strachu a tak ďalej. Videli sme však príliš veľa ľudí, ktorí boli silne dotknutí a skončili podobne ako kráľ Saul. Pre nás však platí, že Boží dotyk nám umožní dynamicky pokračovať. Vitaj, Duchu Svätý!