Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Na to, aby sa Boží Duch medzi nami hýbal a boží ľud išiel dopredu, musíme posilňovať myšlienku, že Boh je nadprirodzený. Preto ľudia v cirkvi musia byť otvorení voči nadprirodzenému pôsobeniu Svätého Ducha.
Dôsledne musíme vyučovať o krste v Svätom Duchu. Aj pre neveriacich je dôležité, aby videli, že kresťanstvo nie je len obrad a vierouka, ale že Boh je reálny. Preto Svätému Duchu musíme dovoliť, aby sa na zhromaždení prejavil. Treba sa na každej bohoslužbe modliť za chorých a nebrániť sa takým veciam, ako je pád pod Božou mocou. Je dobré, keď sa o týchto javoch diskutuje. Aj negatívna kritika vyvoláva u ľudí zvedavosť a čím ďalej viac bude vidno, že argumenty proti nadprirodzeným javom vychádzajú z predpojatosti a neznalosti problematiky.
Nedávno v jednej televíznej relácii padla otázka na také javy, keď niekto pod Božou mocou padne, trasie sa, alebo dá priechod svojim emóciám. Jeden z prítomných chcel celú vec vysvetliť. Vyjadril sa asi v tom zmysle, že vec pozná a že sa jedná o nebezpečné praktiky hypnózy. Nepozná nič. Vôbec neverí v to, že by Boh mohol nadprirodzene pôsobiť. Neverí v zázraky, je materialista, ktorý chce hovoriť o Bohu, ktorého nepozná. Nech je čím viac zreteľnejšie, že tieto protiargumenty sú nesprávne, aj keď sú zaodiate do akademického rúcha. Ak použijeme odborné termíny, ešte nedávajú záruku, že správne vysvetlia jav. Majú asi taký význam, ako tvar býčieho rohu na kvalitu bifteku. Čiže žiadny. Všetkých pozdravujem.
