Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
Každému, zrejme tým skôr narodeným, je známy názov „Ovocie - Zelenina“. Statoční nepriatelia socialistického režimu odstraňovali zo slova zelenina prvé „e“.
Čiže vidíme, že medzi ovocím a zeleninou je rozdiel – a to aj v duchovnom slova zmysle.
Zelenina vyrastá priamo zo zeme, v niektorých prípadoch sa jej najlepšie darí na hnoji. Nie je taká voňavá a sladká ako ovocie. Po cesnaku a cibuli, ktoré vychvaľovali vzbúrení Izraelci, je treba umyť si zuby. Zrovna tak vieme, aké tráviace procesy prebiehajú po zjedení kalerábu alebo repy a to už nehovoríme o tom, aký príjemný je pre svoje okolie súdok s kapustou.
Ovocie rastie vyššie, absorbuje viac slnečnej energie, je príjemné ústam aj čuchovému aparátu. A hlavne – dá sa z neho vyrobiť víno. Niečo, čo povznáša.
Slovo Božie hovorí, že máme donášať ovocie a nie zeleninu. Statočný Nábot zomrel za to, že nechcel dovoliť, aby sa z vinice (cirkev) stala záhrada, ktorú zdobia kelové hlavy (ľudské mudrlanstvo, márne úvahy a diskusie). Myslím, že sú to pekné podobenstvá. Zostaňme radšej ovocinármi. Lebo zelenina je celkom bez ovocia.
