Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
Človek je beťár. Málokedy sa mu podarí udržať objektívny pohľad. Keďže je manipulovaný vlastným egom, zraneniami, tak dôjde k vlastnému hodnoteniu, vlastnej pravde, vlastnému uhlu pohľadu. Ak sa stane nešťastie nášmu blížnemu, s ktorým sme v napätí, vidíme v tom Božie súdy. Naopak, ak sa prihodí niečo človeku, s ktorým sme v harmónii, vidíme v tom, že za jeho čestné postoje ho satan napáda. Túto krutú a cynickú teológiu sme opustili už dávno.
Podobne je to aj s cirkvou. Ak cirkev rastie a Pán pridáva a ľudia sa znovuzrodia, tešíme sa, ale ak sa nedarí, začne sa hovoriť o tom, že rast nie je hlavným cieľom, že ide o povrchné videnie vecí. Ak niekto nemá rast, začne tvrdiť, že oni sa rozhodli zachovať ozajstné hodnoty, idú na hlbinu, majú lepšie vzťahy, lásku. Už vôbec to, že človek vysloví takéto myšlienky, hovorí o povýšenosti, arogancii a neláske. Sú to stále dookola omieľané klamstvá. Už Marx si všimol, že je súvis medzi kvalitou a kvantitou, aj keď to trochu obrátil.
Získavajme ďalej ľudí, nie je to povrchnosť.
