A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
Kto som? Jednoduchá otázka, ale to, ako na ňu odpovieme je rozhodujúce pre to, ako prežijeme život, ako sa cítime, a v konečnom dôsledku rozhoduje aj o našej večnosti. Pretože podľa toho, čo veríme o sebe, podľa toho budeme aj žiť. Je až neuveriteľné, že sa diablovi podarilo, aby väčšina svetovej populácie na túto otázku odpovedala úplne zle. Stovky miliónov ľudí o sebe verí, že sú čosi alebo ktosi reinkarnovaní z minulosti a ešte viac ľudí verí, že sú dielom evolúcie, o čom tušia, že je to úplne nezmysel.
No ale aj pri veriacich ľuďoch, dokonca aj tých biblických, môžeme nájsť rozdiely. Základom náboženstva je, že vychádza z toho, že všetky odmeny a všetko dobro zažijeme až tam vo večnosti, teda po smrti. A to hovorím aj o ľuďoch, ktorí prijali Pána Ježiša Krista ako svojho spasiteľa. Tu sa musíme snažiť nejak to prežiť, príliš veľa nehrešiť, prijať rany života a s chorobou, smútkom a depresiou prežiť toto slzavé údolie. Keď sa potom však pozrieme na život prvých učeníkov a vyučovanie Biblie, dojdeme k názoru, že tento postoj je mylný.
Biblia hovorí o tom, že Boh nás požehnal už TERAZ (samozrejme nepopieram, že to najlepšie nás čaká, až keď vyzlečieme toto telo). Napríklad, 2. Korinstkým 5, 17 hovorí, že kto je v Kristovi Ježišovi JE novým stvorením, nie, že ním bude. Podobne aj list Efežanom hovorí o tom, že sme BOLI deťmi hnevu, hriešnikmi, ale všetko sa zmenilo v Kristovi. Boli sme oživení, vzkriesení a posadení v ponebeských oblastiach. Nie že budeme, ale SME. Podobne Biblia hovorí o tom, či sme víťazi alebo porazení. Nájdete veľa veršov, ktoré hovoria o víťazstve. Zmeňme myslenie. Sme nové stvorenie a víťazi, ale to neznamená, že si môžeme dovoliť hrešiť alebo byť arogantní. Užívajme si to, čo Kristus s nami urobil.
Ale Bôh súc bohatý v milosrdenstve pre mnohú svoju lásku, ktorou nás zamiloval, aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom – milosťou ste spasení – a spolu vzkriesil a spolu posadil v ponebeských oblastiach v Kristu Ježišovi. (List Efežanom 2, 4 – 6)
