Pokračujeme – 21.3.2019

Každú chvíľu sú nejaké voľby a pri nich sa vyplaví jeden záludný a nepríjemný fenomén, ktorý sa volá zákonníctvo. Povedzme si niekoľko myšlienok na pochopenie tohto javu.

1) Zákonníci sa Ježiša pýtajú, ktoré prikázanie je najväčšie. Pán im neodpovedal, tak ako si myslia mnohí, že všetky prikázania sú rovnako dôležité, ale dal im kľúč k správnemu zoradeniu a ten sa volá LÁSKA.

„Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone? A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je veľké a prvé prikázanie. A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba!“ (Matúš 22,36-39)

2) Keď nemáme na zreteli najvyššie ciele ako sú láska, jednota a harmónia, veľmi ľahko sa stane to, na čo Pán upozorňoval: „Cedíte komára a ťavu prehĺtate.“ Zákonníci sú schopní pre svoju „pravdu“ a výklady (šatky, umývanie nôh…) narobiť rozbroje. Presne do tejto kategórie patrí aj otázka volieb.

3) Cirkev má vyššie poslanie, a tým je kázanie evanjelia a spasenie mnohých. Keď je tento najvyšší cieľ ohrozený, je to zle. V cirkvi môžeme mať rôzne názory na to, koho voliť, ale ak to vedie k hádkam a odchodu z cirkvi, jediný, kto sa z toho raduje, je diabol.

4) Na príklade farizeja a publikána vidíme (Lukáš 18,9-14), že sklon k zákonníctvu a pýche majú tí, ktorí sa už dostali na určitú úroveň. Zákonník viedol pobožnejší život ako tí druhí. Nedosiahol však vyššej cesty – a tou je láska. Funguje to na všetkých úrovniach života. Akonáhle dosiahne niekto väčšiu známosť v akejkoľvek oblasti, myslí si, že jeho názory sú určite správne. Máme príležitostných ekonómov, ktorí si prečítali niekoľko knižiek a myslia si, že majú 100%-né návody na riešenie problémov. Podobne máme príležitostných lekárov a príležitostných politikov. Ak si niekto prizná, že politike nerozumie, tak si nechá od niekoho poradiť. Ak sa v tejto oblasti už trochu orientuje, je presvedčený, že jeho názor je jediný správny. A je tu masaker – hádky v cirkvi, hádky na sociálnych sieťach – a diabol sa smeje. Ešte horšie to je v oblasti kresťanstva. Novoobrátený človek sa obyčajne nechá poučiť, lebo vie, že nič nevie. Ale ak už niekto naberie nejakú známosť, nafúkne sa a stane sa z neho zákonník. A ako rastie známosť, tak rastie aj zákonníctvo. Preto je najviac hašterenia v znovuzrodeneckých letničných cirkvách a preto sú malé a stále sa štiepia. Lebo každý je pravoverný, ale každý trochu na iný spôsob a každý tomu najlepšie rozumie, ale trochu inak, ako ten druhý. Dôvodom je bigotnosť, trvanie na vlastnom názore, zadubenosť. Základom zákonníctva je pýcha, keď si človek myslí, že je lepší a múdrejší ako ostatní. Láska, pomazanie a spasenie ľudí zákonníkov nezaujíma. Ukážme si niekoľko príkladov:

Príklad (a): Jeden kandidát na starostu pije, ale keď je triezvy, dobre sa stará o dedinu. Druhý nepije, ale veľa toho nevybaví. Koho bude voliť zákonnícky kresťan?
Príklad (b): Jeden kandidát chodí za ženami a druhý má usporiadanú rodinu, ale kradne ako straka. Koho bude voliť zákonnícky kresťan?

A takto by sme mohli pokračovať a namiesto alkoholu a žien dosadzovať liberálne myslenie, národné cítenie atď. Zákonník sa vždy rozhodne zle.

Existuje princíp menšieho zla alebo ak chcete, väčšieho dobra. Inak môžeme uplatňovať princípy na chod štátu a inak na chod cirkvi. To, čo by bolo v cirkvi nemožné, v spoločnosti možné je. Napríklad v oblasti potratov sa môžeme zjednotiť aj s moslimom, hlavne že budú zachránené ľudské životy. Iná je však otázka spasenia. Preto bratia, rozum do hrsti.