Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)
Sú tri typy kňazstva – kňazstvo Starej zmluvy, Novej zmluvy a kňazstvo pohanské.
Kňazov Starej zmluvy vyvolil Boh tým, že kňazstvo zveril rodu Lévi. Preto každý, kto nepochádza z Léviho a robil kňaza, páchal hriech (napr. kňazstvo, ktoré ustanovil Jeroboám, alebo kráľ Uziáš, ktorý išiel páliť kadidlo do domu Hospodinovho). Stará zmluva bola slabá a vetchá, preto nastupuje Nová zmluva a končí to, čo bolo iba tieňom a predobrazom Novej zmluvy.
Kňazstvo Novej zmluvy je založené na veľkňazstve podľa poriadku Melchisedechovho a týmto Veľkňazom je Ježiš Kristus. Tí, ktorí v Neho uveria, sa stávajú kráľovským kňazstvom. Všetci.
„Tak aj Kristus, neoslávil sám seba, aby bol veľkňazom, ale ho oslávil ten, ktorý prehovoril k nemu: Môj Syn si ty, ja som ťa dnes splodil. Ako aj na inom mieste hovorí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.“ (Žid 5:5-6)
„… aj vy sami, ako živé kamene, budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (1Pt 2:5)
