Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Večný život je najvyššia možná hodnota. Po prvé, musíme si ju ceniť ako perlu a nestratiť ju, po druhé, musíme vytvoriť prostredie, aby sa zvesť evanjelia šírila aj k ďalším.
Spasení sme z milosti, nie zo skutkov zákona. Nebuďme však v omyle, že spasenie je bez skutkov poslušnosti viery. Viera bez skutkov je mŕtva. Preto každý osobne sa musí posväcovať, v jeho živote musí byť vidieť posun a celá cirkev sa musí povzbudzovať ku svätosti. Nemôžeme sa správať k tým, ktorí páchajú ťažké hriechy ako smilstvo, opilstvo alebo modloslužba, akoby to bolo v poriadku. Lebo tí, ktorí páchajú také veci, dávajú najavo, že spasenia si veľmi necenia.
Podobne nikto nemá právo obmedzovať prácu na spasení ďalších. V Biblii sú príklady, keď Boh veľmi tvrdo vystúpil proti tým, ktorí chceli kaziť prácu cirkvi. Spomeňme Elizea ako reprezentanta Božieho kráľovstva, ktorému sa posmievali tínedžeri po tom, ako zbavil ich mesto kliatby. V 13. kapitole Skutkov Pavol veľmi tvrdo hovorí voči Elymasovi, ktorý sa staval proti evanjeliu. Tento čarodejník nakoniec oslepol. Nikto nemá právo správať sa tak, aby spomalil šírenie evanjelia či prácu cirkvi. Ak sa niekto kriticky vyjadruje k práci a sám nerobí nič, patrí do kategórie nepriateľov evanjelia. Diabol kritizuje chvály, prácu Svätého Ducha, finančnú kondíciu cirkvi a podobne – výsledkom je omámenie, strata radosti a viery, práca sa spomalí. Vôbec nemá cenu týchto ľudí neustále presviedčať, musíme urobiť to, čo Nehemiáš. Vždy v úplnej istote sa proti nim postaviť a povedať: „Nie je to pravda, všetko si si to vymyslel vo svojom srdci. My konáme veľké dielo, ale ty na tom nebudeš mať podiel.“ Buďme rázni v obhajobe hodnôt Božieho kráľovstva, Pán je s nami.
