
Povedzme si niečo o našom hovorení. Zase. A to preto, že to je také dôležité, a vieru je dobré neustále povzbudzovať. O moci slova už toho bolo povedané a napísané veľa, je to široká oblasť, teraz sa však povzbudíme konkrétne o sile nášho vyznania (Žid 4, 14).
Dnes už v cirkvi nie je veľmi bežné, aby ľudia hovorili úplne negatívne, sťažovali sa, nadávali a vyslovovali neveru. Nechceme sa zapliesť do výrokov vlastných úst, nechceme, aby sa nám stalo podľa nášho negatívneho vyznania. Pokiaľ sa nájde niekto, kto ešte nie je v tejto oblasti zrelý, ostatní si to ľahko všimnú. Ale toto ešte nestačí! Problém je aj to, keď mlčíme.
Viera má svoj hlas! Pokiaľ mlčíme a neuvoľňujeme vieru, nebude sa diať nič. Ostane iba túžba, prianie a nakoniec sklamanie. Pán bude konať na základe našej viery a tá sa uvoľňuje slovami. Keď mlčíme, neuvoľní sa nič. A znamená to, že sme rezignovali.
Porozmýšľajte o tom, ako praktizovať dobré vyznanie v každodennom živote a naše ústa nech si plnia svoju povinnosť. Celé nebo čaká na to, čo vyslovíme.
Čo sa deje, keď robíme dobré vyhlásenia:
Prajem veľa požehnania. Pokračujeme.