Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)
V poslednom čase sme hovorili o tom, že v Boha treba nielen veriť, ale je potrebné mať Ho aj v pravej známosti. Hovorili sme o tom, že sa hnevá, keď je zjavenie, ktoré chce vyformovať cez Slovo a cez Svätého Ducha, deformované. Najbrutálnejšou deformáciou je modlárstvo, ale zlé sú aj ľudské myšlienky, ktoré sa nezhodujú s Bibliou, hoci by boli podsúvané akýmkoľvek populárnym spôsobom.
Nedávno som bol v zahraničí. Navštívil som veľmi známe múzeum, v ktorom bolo množstvo nádherných a historicky cenných artefaktov. Niektoré boli z doby pred Kristom, niektoré zachytávali dôležité okamihy ľudských dejín, ako sú bitky a pod. Niektoré pamiatky sa tvárili kresťansky. Zaujal ma gobelín, ktorý zobrazoval poslednú Pánovu večeru. Bol vážne pekný. Kompozícia harmonická, farby utešené, apoštoli mali na sebe rozkošné oblečenie – šatičky a rôzne čiapočky. Neodolal som a gobelín som si odfotil. Doma sme s manželkou pozerali fotografie z cesty, až sme sa dostali k skvostnému gobelínu. Manželka položila otázku: „Čo to Ježiš s apoštolmi vlastne jedol?“ Ja som bol presvedčený, že baránka. Keď sme obrázok na monitore zväčšili, najprv sme zažili šok a potom sme sa začali smiať – na stole bolo prasa! Sviňa ako má byť. Zakrútený chvostík, malé očičká, krásny rypáčik. Prepečené bolo pekne, hneď sa sliny zbiehali.
V prípade, že sa čuduješ, prečo sa tým vôbec zaoberám, a domnievaš sa, že či mali pri poslednej večeri baránka alebo prasa, je jedno, nepoznáš Boha a nečítaš Bibliu, rovnako ako renesanční umelci.
