Pokračujeme – 4. týždeň

Pán Ježiš počas svojej služby opakovane zdôrazňoval, že „Božie kráľovstvo patrí deťom“ a „kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde nikdy do neho.“ (Marek 10,13-16) Evanjelista Matúš to hovorí ešte jednoznačnejšie: „Amen vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.“ (Matúš 18,3) Prečo Pán opakovane zdôrazňoval, že máme byť ako deti? Som presvedčený, že mu šlo práve o absolútnu detskú úprimnosť a schopnosť jednoduchej viery. Keď pristupujeme k Bohu, mali by sme vo svojom vzťahu k Nemu veriť tak jednoducho a úprimne, ako to robia deti. Keď niečo od svojich rodičov chcú, povedia im to – a keby ich prosba hneď aj nebola vypočutá, budú ju opakovať, kým nedostanú to, po čom túži ich srdce. Nevedie nás k tomu aj „duch synovstva“, ktorého nám Boh dal a ktorý v nás kričí: „Abba, Otče“? (Rimanom 8,15) Preto vo svojich modlitbách buďme ako deti: smelí, neodbytní a jednoducho veriaci. Takto budeme môcť vojsť do všetkých dobrých vecí v Božom kráľovstve.