Pokračujeme – 46. týždeň

Kresťanstvo je zvláštne. Na rozdiel od ostatných inštitúcií a organizácii sa zaoberá predovšetkým vecami, ktoré nie je vidieť. Keď sa niekto zúčastní zhromaždenia, chvíľu musí rozmýšľať, čím sa to vlastne zaoberáme. Nevidia žiadny fantastický super produkt, ktorý by si mohli kúpiť, ale vidia nadšenie a entuziazmus prítomných, čo ich nutne vedie k otázke, aký to má pôvod a zdroj.

Áno, zaoberáme sa vecami, ktoré nie je vidieť. Boh je neviditeľný, anjeli a celé Božie kráľovstvo patrí do neviditeľného sveta. Oplatí sa však neviditeľnými vecami zaoberať, lebo podľa Biblie sú hodnotnejšie, kvalitnejšie, nadradené. „Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí.“ (Židom 11,3) Všetko vo viditeľnom svete starne a skôr alebo neskôr všetko skončí. Neviditeľné veci sú pevné, nestarnú a nemenia sa. Boh nestarne ani sa nemení, je stále ten istý. Boh nás pozval k tomu, aby sme vstúpili do tohto neviditeľného sveta. Vstupujeme tam skrze vieru Abrahámovu, skrze vieru v evanjelium Ježiša Krista. Je však dôležité, aby sme aj v tejto viditeľnej časnosti zažívali spojenie s neviditeľným svetom, aby sme žili pod jeho vplyvom. Všetci veriaci, či už v Starom alebo v Novom zákone, zažívali intervenciu neviditeľného sveta v podobe návštev anjelov, zázrakov, uzdravení, niektorí dokonca videli osláveného Pána. Niekoľkí bolí z časnosti vybratí a v hmotnom tele priamo prenesení do neviditeľného Božieho kráľovstva.

Je dobré očakávať nadprirodzené zásahy. Celé kresťanstvo je založené na tom, že Boh je všemohúci, nadradený fyzikálnym zákonom a vie zasiahnuť do nášho sveta. Očakávajme pôsobenie Boha, ktorý uzdravuje, vie riešiť problémy finančné, problémy v rodine, emocionálne problémy a vôbec všetky. Choďme vierou a nie videním.