Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Hovoríme to stále, ale stále je to pravda a čím ďalej, tým viac rozumieme dôležitosti tejto pravdy. Na to, aby sme mohli veriť (nadobudnúť presvedčenie, istotu), potrebujeme počuť Slovo. Viera, ktorá nemá základ v Slove, taká, ktorá vychádza iba z nášho chcenia, sa nenaplní, Boh na ňu nebude reagovať. S touto myšlienkou musíme čítať Bibliu.
Ako bola napríklad naplnená potreba v Káne Galilejskej, keď došlo víno? Pán Ježiš nepovedal: „Buď víno!“, ale naplnil potrebu tým, že dal možnosť ľuďom veriť. Preto Mária povedala: „Čokoľvek vám povie, urobte!“ A Ježiš povedal: „Nanoste vodu!“, a oni to urobili. Potom povedal: „Noste vodu hosťom,“ a oni ju rozniesli. Ak by vodu neponosili a neroznášali, víno by jednoducho nebolo.
Ďalší príklad: V dobe hladu Boh poslal Eliáša do Sarepty k istej vdove. Hrozila jej bezprostredná smrť hladom. Eliáš neprišiel s fúrikom chleba, ale potreba bola naplnená cez vieru. Eliáš povedal: „Zo zvyšku, čo máš, urob chleba a dones mi ho!“ Vdova poslúchla a vďaka jej viere bola zaopatrená.
Ďalšia vdova kričala na Elizea, keď sa dostala do dlhov a hrozilo jej, že veriteľ zoberie aj jej deti. Elizeus jej nedal peniaze, ale povedal: „Od susedov si požičaj nádoby a dones ich do svojho domu.“ Keď poslúchla, z tej trochy oleja, ktorú mala, sa naplnili všetky nádoby. Jej potreba bola naplnená preto, pretože uverila. Aj v našom živote to tak funguje. Pozerajme na to, čo Pán povedal a robme to. Pokračujeme.
