Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)
Drahí bratia a sestry,
naším cieľom stále zostáva prebudenie a žatva. Získavanie duší, činenie učeníkov a zabudovanie do cirkvi je cieľ, ktorý je treba mať stále pred očami. Čokoľvek podporuje tento cieľ, je dobré, čokoľvek ho podvracia, ničí a spomaľuje, je zlé. Samozrejme, pri naplňovaní tohto cieľa dochádza k chybám, ako sú medziľudské konflikty, zlé rozhodnutia a podobne. Tieto pracovné konflikty vôbec netreba brať vážne, lebo pri naplňovaní cieľa Boh dá, aby sa urovnali. Problémom je, ak niekto začne tieto nedostatky vyzdvihovať, poukazovať na ne, vracať sa k nim, alebo začne hľadať nedostatky alebo rozpory v kázanom slove. Je celkom bežné, že sa niekto pobúri na konfliktoch, ktoré sa ho netýkajú. Strany sa už dávno zmieria, ale dotknutý zostane pobúrený.
Bratia, povznesme sa nad drobné nedostatky a omyly. Inak by sme skončili ako cirkvi, ktoré vedú nekonečné porady o veciach a nakoniec nič neurobia, lebo každá akcia má svoje nedostatky. Kazatelia v kázni konštatujú niekoľko obecne známych právd, za ktoré nemôžu byť kritizovaní. Samozrejme, že potom nie je rast ani pomazanie. Radšej znesme zopár chýb pri práci, ale hlavne nech je vykonaná, lebo ktosi múdry dávno povedal: „Kto nič nerobí, nič nepokazí.“ A my by sme mohli dodať, tiež múdro: Kto nič nerobí, nech položí ruku na svoje ústa a nech nebrzdí žatvu.
