Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Príbeh záchrany

Príbeh záchrany

Ocenenie Spravodlivý medzi národmi udeľuje jeruzalemský pamätník obetiam holokaustu Jad vašem ľuďom, ktorí pomáhali počas 2. svetovej vojny prenasledovaným obetiam nacistického režimu.

Manželia Belánikovci zachránili počas holokaustu životy bratov prof. Alexandra Frieda a Dr. Ferdinanda Frieda. Bratia sa narodili roku 1925 a 1927 v Podkarpatskej Rusi a celý príbeh záchrany sa odohral v okolí Žiliny, konkrétne potom v dedine s názvom Dlhé Pole. Belánikovci pomáhali bratom Friedovým od septembra do decembra 1944.

Prof. Alexander Fried sa narodil v ortodoxnej rodine v Podkarpastkej Rusi u československých hraníc. V roku 1927 sa celá jeho rodina presťahovala do Žiliny. Vzdelanie získal v ortodoxnej židovskej škole Ješiva ​​v Topoľčanoch. Po jeho návrate do Žiliny si na strednej škole vybral odbor tesárstvo a pripojil sa k sionistickému hnutiu mládeže. V roku 1940 chcel pán Fried emigrovať do Palestíny s mladými členmi hnutia Makkabi.

Počas prvých transportov Židov v roku 1942 bol pán Fried odvezený do tábora v Žiline, odkiaľ mal byť transportovaný do Poľska. Aj keď dodnes netuší, kto mu vtedy pomohol, niekto mu zmenil miesto narodenia na Maďarsko, a tak bol z tábora prepustený. Potom dostal falošné dokumenty s menom Milan Novotný a stal sa "ekonomicky nevyhnutným" vďaka jeho práci tesára. Takto bol pán Fried oslobodený z prvej vlny transportov.

Keď v auguste 1944 vypuklo slovenské národné povstanie a Nemci vstúpili na slovenské územie s Eichmannovým konečným riešením, falošné dokumenty, ktoré vlastnilo len pár Židov, už pre ich záchranu nestačili.

Vzhľadom k vyhrotenej situácii si matka bratov Friedových priala, aby chlapci utiekli. Vyskočili tak z balkóna a utiekli do hôr, kde sa chceli pridať k partizánom. Narazili na lom, kde ich zastavil Antonín Belánik a ponúkol im, že ich môže vziať do svojej dediny vzdialenej 18 kilometrov. Bratia Friedovci mu ponúkli peniaze a nábytok, Antonín to ale odmietol. S jeho manželkou Máriou mali dve deti, pričom s tretím dieťaťom bola Mária tehotná.

Do dediny však prišli Vlasovci z Bieloruska a Ukrajiny. Vyhrážali sa celej dedine, že zabijú všetkých, ktorí schovávajú Židov a vypália im domy. Belánikovci sa preto rozhodli schovať chlapcov do pivnice.

Bratia Friedovci písali listy iným rodinám s čiastočne židovským pôvodom a žiadali ich o finančnú pomoc pre Belánikovcov. Aj keď boli Belánikovci vtedajšou situáciou vydesení, vždy našli chlapcom nové miesto, kde sa mohli schovať. Celá dedina bola vtedy voči nim veľmi solidárna, pretože Belánikovci neboli zďaleka jedinou rodinou, ktorá Židom ponúkla pomocnú ruku. Aj napriek tomu niekto o Antonínovi Belánikovi vyhlásil, že je komunista, a preto ho v Žiline zatkli.

Keď Vlasovci prehľadali dom Belánikových, bratia Friedovci žiadali, aby zabili ich a nechali ich záchrancov žiť. Jeden z vojakov chcel Alexandra zastreliť…

Celý článok si môžete prečítať na ztis.cz

Zdroj: ztis.cz, 2.11.2018 (-tz, jg-)


Späť na správy