
Druhý marcový víkend patril prvej mládežníckej konferencii v tomto roku. Mladí ľudia sa zhromažďovali v budove už od obeda s veľkou radosťou a očakávaním nasledujúcich chvíľ. A naozaj. Nadšenie a sviežosť prítomných mládežníkov bolo cítiť už od začiatku. Mládežnícka kapela CrossOver nenechala so svojimi dynamickými chválami nikoho stáť na mieste, čím sa atmosféra v sále uvoľnila a priviedla nás do uctievania.
V piatok sa nám prihovorili štyria rečníci, vedúci mládeží z banskobystrického regiónu. Na úvod Ondro Filipko objasnil základnú pravdu, a to dôležitosť nášho spasenia. Pripomenul, že nám bolo dané právo stať sa deťmi Božími, a preto strach už nemá dôvod ovládať náš život. V mene Ježiš máme moc zlomiť každé jarmo, len ho musíme odovzdať do rúk Pánových. Pokračoval Pali Bartošík. Upozornil, že čas sa kráti, a preto by sme nemali ustávať, ale práve naopak, ešte viac hľadať Pána. Poukázal na príbeh o kráľovnej Ester, ktorá sa pripravuje na stretnutie s kráľom a snaží sa byť takou, aby ju kráľ so záľubou prijal. Preto aj sa my máme chcieť páčiť Bohu, aby nás prijal so záľubou, keď pred Ním budeme stáť. Mikrofón do rúk dostala aj dáma, Yasmin Muchová, s myšlienkou: „Nemáme čas strácať čas“. Zdôraznila vzácnosť času, pre ktorú sa nám ho diabol snaží vziať. O to viac by sme si mali svoj čas strážiť. Na záver vystúpil Andrej Novák, ktorý sa prihovoril s jednou z najzákladnejších právd - dôležitosťou kázania evanjelia. Cez príbeh o Samaritánke nás povzbudil k odvahe a múdrosti, keď budeme kázať svojim priateľom a rodinným príslušníkom.
V sobotu boli pripravené semináre. Pán Edo Mayer nás doslova ochromil svojím krásnym príhovorom o úcte a vzájomnom rešpekte medzi staršou a mladšou generáciou. Potom sme sa rozdelili na ženy s Ivkou Kupčovou a pri mužoch ostal Edo Mayer.

Na večerné zhromaždenie sme očakávali veľmi vzácneho hosťa - pastorku Anku Křížovú. Duch Svätý a pomazanie sa začali vylievať už začiatkom prvých chvál. Nik neostal stáť, celá sála tancovala na slávu Bohu. V takejto atmosfére prebehli celé chvály. Pastorka Anka sa prihovorila úplne jednoduchým spôsobom - povedala nám svoje svedectvo, na základe ktorého vysvetlila dôležitosť ohňa v našich životoch. Rozpovedala, akým životom žila predtým, o milosti, ako sa jej Pán dal spoznať, aj ako sa následne dočkala odmietnutia z iných strán. A nielen ona, ale aj ďalší bratia a sestry. Pri viacerých situáciách, ktoré opisovala, som si sama uvedomila, čo to naozaj znamená mať oheň v srdci. Je to viac ako 20 minút modlitby denne alebo 2 kapitoly čítania z Biblie - je to láska k Bohu. Ako povedala pastorka: „Ak máš Boha, máš všetko, a ak nie, nemáš nič.“ A vtedy na vonkajších okolnostiach naozaj nezáleží. Najdôležitejšie v živote kresťana je, aby ten oheň, ktorý naším spasením v srdci vzplanul, sme svojou túžbou po Pánovi stále viac a viac rozdúchavali.
Na konferencii sme prežili veľmi požehnaný čas a bežíme ďalej, aby sme dobehli víťazný beh do konca s OHŇOM v srdci, pretože času je málo a žatvy veľa. :)