Sedem najhorších chýb vo filme Noe

Chcel som mať rád tento film, až kým som nezistil, že nie je založený na Biblii, píše J. Lee Grady, bývalý redaktor známeho časopisu Charisma. Vo svojej recenzii poukazuje na sedem bodov, v ktorých sa tvorcovia filmu najviac odklonili od biblického podania Noemovho príbehu:

Ubehol už viac než týždeň, čo som si pozrel nový film Noe (angl. Noah) a doteraz sa škriabem po hlave a opakovane si čítam príbeh z Prvej knihy Mojžišovej, aby som si vyčistil myseľ. Od filmu Posledné pokušenie Krista z roku 1988 neprišiel Hollywood s výtvorom, ktorý by až takto neúctivo spackal príbeh z Biblie. Je veľká škoda, že kino nevracia peniaze za lístky.

Chcel som, aby bol film dobrý. Mohli sme to využiť a pripomenúť ľuďom, ako Boh pred tisícmi rokov zničil svet potopou. Hanba mi, že som od Hollywoodu očakával verné spracovanie príbehu. Napriek niektorým veľkolepým špeciálnym efektom, talentovanému obsadeniu a replike Noemovho korábu v skutočnej veľkosti, film je spletitý, bizarný a znevažujúci.

Myslím, že by sme nemali byť prekvapení. Režisér filmu Darren Aronofsky pre magazín The New Yorker povedal, že tento jeho počin je „najmenej biblický film inšpirovaný Bibliou, aký bol kedy nakrútený“. Jeho cieľom po celú dobu bolo vytvoriť alternatívnu verziu príbehu z Prvej knihy Mojžišovej – takú, ktorá je viac v súlade so starobylými gnostickými herézami ako s Bibliou. A keď produkčná spoločnosť Paramount Pictures tlačila na Aronofskeho, aby film upravil kvôli evanjelikálnym kresťanom, odmietol.

Svetlou stránkou veci je, že aspoň teraz tisíce ľudí na svete rozprávajú o biblickom príbehu, ktorý nepoznali. Ak sa vám pritrafí rozprávať sa s niekým o filme Noe, dúfam, že mu pomôžete porozumieť rozdielom medzi skutočným príbehom a jeho čudnou verziou z Hollywoodu. Tu je sedem najväčších prechmatov, ktorých sa filmári dopustili:

1. Noe nebol vzdialený od Boha. V Aronofskeho filme je Noe (stvárnený Russelom Croweom) strápeným človekom, ktorý vo sne vníma, že tajomný „Stvoriteľ“ (nikdy ho nenazve Bohom) plánuje zničiť svet potopou. Avšak v 6.-8. kapitole Prvej knihy Mojžišovej pomerne veľa priestoru zaberá priama komunikácia od Boha k Noemovi (pozri 6:13; 7:1; 8:15). Noe bol blízkym priateľom Boha a rozumel Mu.

2. Noe nepil halucinogénny čaj, aby počul Božie príkazy. Vo filme navštívi Noe svojho starého otca Matuzalema (herec Anthony Hopkins), ktorý mu pomáha porozumieť, že prichádza globálna katastrofa. Šiesta kapitola Prvej knihy Mojžišovej hovorí, že Boh zjavil svoj plán priamo Noemovi, napriek tomu v Aronofskeho verzii Matuzalem dáva vnukovi piť nejaký tmavý čaj (alebo to bola káva?), aby mu pomohol počuť Stvoriteľov hlas. Nikto nikde v Biblii si nemusel vziať drogu ani vypiť čarovný elixír, aby počul Boha, a Noe určite nikdy nenavštívil šamana.

3. Noemovi synovia neboli v korábe bez žien. V Aronofskeho fantastickej verzii iba jeden z jeho synov, Šém, mal ženu (stvárnila ju Emma Watson) – a tá ostala tehotná s dvojičkami-dievčatami, ktoré, ako predpokladáme, sa nakoniec stanú ženami pre Noemových zostávajúcich synov. Čože? V Biblii predsa Boh hovorí Noemovi: „… vojdeš do korábu ty i tvoji synovia i tvoja žena i ženy tvojich synov s tebou“ (1Mojžišova 6:18b, Roháček).

4. V korábe neboli žiadni čierni pasažieri. Aronofsky pridáva filmu absurdnú dramatizáciu, keď zlý vojnový štváč Tubal-Cain (herec Ray Winstone) sa prepašuje do lode a ukryje sa v tieni neďaleko spiacich medveďov a capov. Potom sa pokúša zabiť Noema s pomocou jeho syna Cháma, ktorý je nahnevaný, že mu otec nenašiel manželku ešte kým nezačal padať dážď potopy. 

5. Noemovi nepomáhali stavať koráb gigantické skalné stvorenia. Aronofsky si tento čudný koncept požičal zo židovskej mystiky, podľa ktorej padlí anjeli, vyhnaní z neba po stvorení, boli obalení do skaly a túlali sa po zemi, pričom pomáhali ľudským stvoreniam. Vo filme títo obri, zvaní „strážcovia“, rúbali drevo pre obrovský koráb a obraňovali ho pred inváznou armádou. Všetko toto vytvorili veľkolepé digitálne efekty, avšak Biblia hovorí, že Boh uvrhol spomínaných neposlušných anjelov do podsvetia (2Petra 2:4), nie na Zem, a určite neboli poslaní pomáhať ľudstvu.

6. Noe nebol nepríčetný vrah usilujúci sa zabrániť rozmnoženiu svojej rodiny. Druhá polovica filmu bola najhoršia. Po začatí potopy muž, ktorého si Boh použil, aby zachránil všetky zvieratá a človeka pred zničením, rozhodne, že Boh vlastne nechce, aby ľudská rasa prežila. Stáva sa z neho psychopat a vyhráža sa, že zabije dieťa svojej nevesty, keď ho porodí! Biblický Noe by nikdy nebránil rozmnoženiu ľudstva, pretože rozumel, že on a jeho rodina boli poverení, aby naplnili zem (1Mojžišova 9:1).

7. Potomkovia Adama neuchovávali hadiu kožu ako rodinné dedičstvo. Postava Noema pôsobí vyložene strašidelne, kedykoľvek vytiahne hadí talizman. Tieto scény ukazujú, že Aronofsky postavil svoj film ani nie tak na biblickom príbehu, ako na gnostických spisoch. Pred pár storočiami niektorí židovskí mystici vyučovali, že Boh z Prvej Mojžišovej knihy bol naozaj smoliar a satan bol lepším bohom. Podsúva to myšlienku, že Noe potreboval satanovu pomoc, nie Božiu.

Na konci príbehu o potope v Prvej knihe Mojžišovej Noe zhromaždí svoju rodinu okolo oltára na bohoslužbu a oni vstúpia do zmluvy s Bohom. Avšak vo filme, ešte skôr ako vyjde dúha, si Noe omotá hadiu kožu okolo svojho ramena a požehná ním svoju rodinu. Podobným spôsobom je celý tento film zabalený do hadej kože – a preto budem nabudúce omnoho opatrnejší, keď nejaké hollywoodské štúdio bude chcieť nalákať kresťanov, aby si kúpili lístky na ďalší „biblický“ kasový trhák.

Zdroj: Charisma, 10.4.2014 (autor J. Lee Grady)

Foto: Upútavka k filmu Noe / Noah