Slonovina z prvého Chrámu nájdená v Jeruzaleme

Slonovina a bohatstvo Jeruzalema

Vzácny a drahý materiál, zdobená slonovina, bola predtým nájdená iba v hlavných mestách mocných kráľovstiev doby železnej (asi 1200 – 586 pred n.l.). Podobné kúsky slonoviny sa našli v asýrskych hlavných mestách Nimrud a Dur-Sharrukin. Tiež aj v Samárii, v hlavnom meste severného izraelského kráľovstva. Teraz sa k tomuto pôsobivému zoznamu pridal aj Jeruzalem. Slonovinu, nájdenú v archeologickom parku  Mesta Dávidovho v Jeruzaleme, objavili vo  veľkej palácovej rezidencii, ktorá patrila členom mestskej elity. Ich budovu, pôvodne postavenú v 8. storočí pred n.l., pravdepodobne zničili Babylončania v roku 586 pred n. l.

Podľa Yuvala Gadota z Tel Avivskej univerzity a Yiftaha Shaleva z Izraelského úradu pre starožitnosti (angl. skratka IAA): „Už v období prvého Chrámu sme si uvedomovali dôležitosť a ústredné postavenie Jeruzalema v regióne, ale nové nálezy ilustrujú, aký dôležitý bol a je v rovnakej lige ako hlavné mestá Asýrie a Izraela. Objav slonoviny je krokom vpred k pochopeniu politického a ekonomického postavenia mesta ako súčasti globálnej správy a ekonomiky.“

Eli Eskosido, generálny riaditeľ IAA, zopakoval myšlienku: „Uvedomenie si, že materiálna kultúra spoločenských elít v Jeruzaleme v období prvého chrámu nezaostávala za ostatnými vládnucimi centrami starovekého Blízkeho východu demonštruje postavenie a dôležitosť Jeruzalema v tej dobe.“

Slonovina sa v hebrejskej Biblii spomína niekoľkokrát v súvislosti s bohatstvom a s kráľovskou hodnosťou. Kráľ Šalamún si údajne urobil „veľký trón zo slonoviny“ potiahnutý „rafinovaným zlatom“ (1. Kráľov 10:18) a prorok Amos zase odsúdil izraelskú šľachtu, ktorá „ležala na slonovinových posteliach a povaľovala sa na svojich pohovkách. “ (Ámos 6:4).

Niekoľko ďalších objavov v Meste Dávidovom tiež ukázalo bohatstvo jeruzalemskej elity v čase prvého Chrámu. Medzi ďalšie nálezy patria skladovacie nádoby, v ktorých bolo víno s vanilkovým korením, ako aj osobná pečať vyrobená z polodrahokamu, na ktorej bol nápis „Natan-Melech, služobník kráľa“.

Jeruzalem a Asýrska ríša

Viac ako 1 500 úlomkov slonoviny našli počas mokrého preosievania na parkovisku Givati v blízkosti Mesta Dávidovho. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa tímu podarilo znovu zostaviť zručne vytvorené plakety. Každá má rozmery približne 2 x 2 palca a hrúbku asi štvrť palca. Analýza slonoviny odhalila ich pôvod zo slonieho kla. Hoci sa slony v dávnych dobách potulovali po Izraeli, tieto slonovinové predmety sa určite nevyrábali lokálne. Namiesto toho ich pravdepodobne vyrobili asýrski remeselníci, a potom ich priniesli do Judska, možno ako dar od asýrskeho kráľa.

Jeruzalemská slonovina je skutočne podobná s inými slonovinami vyrábanými v Asýrii. Plakety sú zdobené vrúbkovanými rozetami, ktoré v strede rámujú štylizovaný strom. Iné plakety sú zdobené lotosovými kvetmi a geometrickými vzormi, z ktorých všetky boli populárnymi symbolmi v Mezopotámii a nachádzajú sa medzi slonovinou objavenou v Samárii a v Asýrii.

Obchodné a politické vzťahy medzi Judskom a Asýriou boli obzvlášť silné od konca ôsmeho do siedmeho storočia pred Kristom, keď Judsko bolo vazalským kráľovstvom Asýrskej ríše. V tomto období júdski králi prijali mnoho asýrskych symbolov, ktoré zdobili administratívne a palácové budovy, ako aj úradné a osobné pečate. Avšak zatiaľ čo asýrske a samárske slonoviny obsahujú obrázky zvierat a mytologických postáv, jeruzalemské slonoviny nie. Ako predpokladajú Ido Koch a Reli Avisar z Tel Avivskej univerzity: „Je možné, že to, čo tu máme, je dôkazom kultúrnej voľby jeruzalemskej elity, pokiaľ ide o to, ktoré symboly prijať a ktoré odmietnuť.

ZDROJ: www.biblicalarchaeology.org, 9.9.2022

FOTO: Vykladané slonovinové plakety z Mesta Dávidovho. Autor Eliyahu Yanai, Mesto Dávidovo, Jeruzalem