Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Slovensko pozná nových spravodlivých

Slovensko pozná nových spravodlivých

Titul Spravodlivý medzi národmi, ktorý dostali 12 Slováci a Slovenky, sa udeľuje ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov počas holokaustu. Čelili smrti, pretože vzali ochrannú ruku nad židovskými priateľmi, známymi, ale často aj neznámymi.Toto sú ich príbehy:

Záchrancovia: Mária Hradská a jej rodičia Adam a Mária Fiačanovci
Zachránení: Wiliam Friedman, manželka Zlatica Fiedmanová, ich deti David, Bezalel, Lili, Josef a Alexander

Rodina Wiliama a Zlatice Friedmanovcov mala štyroch synov a dcéru. Davida, Bezalela, Josefa, Alexandra a Lilu. V roku 1942 vydal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši všeobecne záväzné nariadenie o sústreďovaní Židov prostredníctvom tzv. povolávacích lístkov, ktoré po prevzatí určovali miesto, odkiaľ boli eskortovaní do centrálnych koncentračných stredísk. Wiliamovi Friedmanovi sa podarilo získať povolenie a ako jeden z kľúčových zamestnancov pracoval ďalej. Neskôr používal identifikačnú kartu svojho otca, ktorý sa vyznamenal počas Prvej svetovej vojny ako vojnový hrdina.

V máji 1944 sústredili posledných mikulášskych Židov v miestnej synagóge za účelom ich deportácie do koncentračných táborov. Wiliamovi Friedmanovi sa podarilo presvedčiť slovenských policajtov, aby sa chvíľu nedívali a tak sa mu aj s jeho rodinou podarilo ujsť z transportu. Rodina utiekla do obce Iľanovo neďaleko Liptovského Mikuláša. Tam sa ukrývali u rodiny Šintajovcov. Wiliam Friedman odišiel do Tatier a postavil tam pre rodinu bunker. Pravidelne v noci chodieval naspäť do dediny, aby doniesol svojej rodine jedlo. Nie vždy sa mu to podarilo. Rodina vyhrabala do zeme diery, ktoré boli prikryté snehom, aby sa zahriali a unikli vetru.

Jedného dňa nemecké hliadky našli bunker Friedmanovcov, no rodine sa podarilo ujsť do druhého bunkra, ktorý mal Wiliam pripravený do zálohy. Rodina natrafila na rodinu Zieglerovcov, ktorí sa tiež ukrývali v tej oblasti a poskytli im útočisko. Wiliam sa medzičasom pridal k partizánskym jednotkám, využil svoje skúsenosti z československej armády a stal sa z neho guľometník.

Rodina si zanedlho potrebovala nájsť nové útočisko, pretože zistili, že v oblasti sa nachádzajú nemecké jednotky. Ukryli sa v jednej pivnici, avšak neskôr zistili, že sa v dome sa ubytovali Nemci. Cez deň, keď Nemci bojovali, vychádzali von a v noci sa ukrývali v podzemí. Jedného dňa prišiel istý vojak nečakane cez deň späť a zbadal ako deti utekajú dole do pivnice. Vtedy sa rodina rozhodla odísť do dediny Galovany, pretože Zlatica Friedmanová poznala Máriu Hradskú a chcela ju požiadať o pomoc.

Jej rodičom Adamovi Fiačanovi a manželke Márii prišlo ľúto mladej početnej rodiny. Poskytli Friedmanovcom úkryt priamo vo svojom dome na prízemí, vo veľkej miestnosti, ktorá slúžila ako „letná kuchyňa“. Z tej viedli dvere do malej udiarne, ktorá v prípade nebezpečenstva bola dobrým úkrytom pre rodinu. Fiačanovci, podľa svojich možností poskytovali rodine všestrannú pomoc a zobrali na seba riziko späté s pomáhaním Židom v tomto období. Na otázky zvedavých spoluobčanov odpovedali stručne, že poskytli prechodný domov svojej vzdialenej rodine.

Fiačanovci mali tri dospelé deti. Syna Vladimíra, dcéry Annu a Máriu. V čase ukrývania Friedmanovcov bola Mária ich malému synčekovi Josefovi druhou mamou. Venovala mu všetku svoju lásku. Bála sa, aby jeho plač neupútal pozornosť. Sama predtým stratila svoje prvé dieťa – tiež syna. Nakoľko Fiačanovci mali malé gazdovstvo, Friedmanovci im pomáhali v rámci možností pri rôznych prácach vo dvore, aby neboli na „očiach“ iným ľuďom a vystavení tak nebezpečenstvu.

Nanešťastie, v dedine bola jednotka nemeckej armády...

Celý článok si môžete prečítať na delet.sk

Zdroj: delet.sk, 7.2.2018 (Emil Vojtánek)


Späť na správy