Slovenský Žid tetoval čísla v Osvienčime

Lale Sokolov, rodným menom Ludwig Eisenberg, mlčal až do staroby o svojom vojnovom osude, o jeho príbehu vedeli len jeho najbližší. Bol totiž mužom, ktorý od roku 1942 tetoval osvienčimským väzňom - ​​tým, ktorí boli po príchode do tábora smrti uznaní za práceschopných - čísla na predlaktie. Vďaka svojmu postaveniu sa tešil najrôznejším privilégiám a mnohí väzni ho považovali za kolaboranta SS, v skutočnosti sa však snažil svojich výsad použiť na to, aby pomáhal iným väzňom a dostal k nim prídely jedla navyše. S podrobnosťami svojho osudu z Osvienčimu sa v roku 2006 zveril Heather Morrisovej, ktorá o ňom teraz napísala knihu „The Tatt oist of Asuchwitz“.

Po tri roky zaznamenávala Heather Morrisová príbeh tohto muža, ktorý sa z obavy, že bude považovaný za nacistického kolaboranta, dovtedy snažil svoje osudy pred svetom ukryť - aby ochránil svoju rodinu. Sama oznámila novinárom britskej BBC, že Lale Sokolov jej zveril svoj príbeh aj vďaka tomu, že sama nie je Židovka - a nenesie si so sebou teda záťaž minulosti.

Sokolov, ktorý sa narodil v roku 1916 ako Ludwik Eisenberg v židovskej rodine v obci Krompachy na východe Slovenska, pred vojnou viedol obchod v Bratislave. Do Osvienčimu sa dostal v roku 1942 ako 26-ročný mladík. Krátko na to sa nakazil týfusom a v táborovej nemocnici sa zoznámil s mužom, ktorý do tej doby väzňom tetoval čísla na predlaktí – s Francúzom menom Pepan. Ten ho vzal pod svoju ochranu, pribral si ho ako pomocníka a naučil ho, ako v tábore prežiť.

Tetovanie čísel sa používalo len v Osvienčime a jej pobočných táboroch, predovšetkým v obrovskom komplexe vyhladzovacieho tábora Birkenau. Čísla na predlaktí dostali len tí väzni, ktorí boli uznaní pri selekcii práceschopnými a neboli ihneď po príchode poslaní do plynových komôr. Sám Lale Eisenberg dostal na ruku číslo 32407.

Keď neskôr jeho priateľ a ochranca Pepan zmizol - Eisenbergovi sa nikdy nepodarilo zistiť, aký osud ho stihol - prevzal Eisenberg jeho úlohu. Pomohlo mu, že okrem slovenčiny a nemčiny ovládal tiež maďarčinu, poľštinu, francúzštinu a ruštinu. Ako hlavný „tetovač“ sa stal neskôr oficiálnym zamestnancom politickej divízie SS, mohol bývať sám a dostával zvláštne prídely jedla - hoci ani toto osobitné zaobchádzanie mu nezaručovalo, že v Osvienčime prežije zajtrajší deň. Josef Mengele, strašný osvienčimský „lekár“ zodpovedný za väčšinu selekcií, mu podľa jeho svedectva rád vyhrážal - pristúpil k nemu a zvolal: „Jedného dňa ťa tiež zoberiem, tetovač.“

Všetky svoje privilégiá Eisenberg po celú dobu pobytu v Osvienčime užíval na to, aby pomohol menej šťastným spoluväzňom. Bola medzi nimi aj Gita - dievča, ktorej vytetovalal číslo na ruku a zamiloval sa do nej. V tábore sa snažil dostať k nej jedlo a ďalšie nevyhnutné veci na prežitie. Po oslobodení sa mu zložitými cestami podarilo na Slovensku Gitu nájsť a oženil sa s ňou.

V povojnovom Československu si zmenil meno na slovansky znejúce Sokolov a v Bratislave si otvoril obchod. Keď ale československá vláda zistila, že posiela peniaze sionistickým organizáciám na podporu vzniku židovského štátu, bol uväznený a jeho obchod bol znárodnený. Čoskoro potom aj so svojou manželkou emigroval a usadil sa najprv vo Viedni, potom v Paríži a nakoniec v austrálskom Sydney a v Melbourne. Lale Sokolov sa viackrát do Európy, kde stratil v tábore svojich rodičov a veľkú časť širšej rodiny, nikdy nevrátil.

Zdroj: ztis.cz, 18.1.2018 (-mk-)

Foto: koncentračný tábor Birkenau