Starobylé tabuľky poodhalili život Židov v Babylone

Nová výstava hlinených tabuliek objavených v dnešnom Iraku odhaľuje život Židov v babylonskej cudzine. Zahŕňa viac ako 100 tabuliek s klinovým písmom, nie väčších ako dlaň dospelého muža, ktoré zachytávajú detaily transakcií a kontrakty medzi Júdejcami, ktorí boli dobrovoľne alebo nasilu vysťahovaní z Jeruzalema kráľom Nabúkadnecarom okolo roku 600 pred Kr.

Archeológovia dostali po prvý raz príležitosť preskúmať tabuľky, ktoré zhruba pred dvoma rokmi získal istý bohatý izraelský zberateľ z Londýna. A zostali užasnutí. „Bolo to ako vyhrať v lotérii,“ povedal Filip Vukosavovič, odborník na obdobie starobylej Babylonskej ríše, Sumeru a Asýrie a zároveň kurátor výstavy v jeruzalemskom Múzeu biblických krajín (angl. Bible Lands Museum), po prečítaní tabuliek. „Začali sme ich čítať a o chvíľu sme zostali úplne ohromení. Vypĺňajú kritickú medzeru v pochopení toho, čo sa dialo v živote Júdejcov v Babylone pred viac ako 2500 rokmi.“

Nabúkadnecar, mocný vládca, známy visutými záhradami Babylonu, prišiel niekoľkokrát do Jeruzalema, kde sa usiloval rozšíriť vplyv svojho kráľovstva. Zakaždým keď prišiel – a jeden jeho príchod bol spojený so zničením jeruzalemského prvého Chrámu v roku 586 pred Kr. – buď povzbudzoval alebo nútil tisícky Júdejcov do exilu. Počas jedného takého odchodu v roku 587 pred Kr. okolo 1500 ľudí podniklo nebezpečnú cestu cez oblasť dnešného Libanonu a Sýrie do úrodného polmesiaca južného Iraku, kde potom Júdejci obchodovali, prevádzkovali podniky a pomáhali v administrácii kráľovstva. „Mali možnosť slobodne rozhodovať o svojich životoch, neboli otroci,“ hovorí Vukosavovič. „Nabúkadnecar nebol v tomto ohľade brutálny panovník. Vedel, že Júdejcov potrebuje, aby mu pomohli oživiť stagnujúce babylonské hospodárstvo.“

Tabuľky popísané drobným akkadským klinovým písmom odhaľujú detaily obchodu s ovocím a inými komoditami, vyplácania daní, dlžôb a hromadenia ziskov. Výstava zobrazuje život jednej judskej rodiny počas štyroch generácii, počínajúc otcom Samak-Jamom, jeho synom, vnukom a piatimi pravnukmi, všetci s biblickými hebrejskými menami, z ktorých mnohé sa používajú dodnes. „Dokonca poznáme detaily dedičstva, ktoré (Samak-Jama) zanechal piatim pravnukom,“ hovorí Vukosavovič. „Na jednej strane sú to nudné detaily, ale na druhej strane sa mnoho dozviete o tom, kto títo exiloví ľudia boli a ako žili.“

Vukosavovič o tabuľkách tvrdí, že ukončili 2500-ročnú záhadu. Hoci mnohí Júdejci sa do Jeruzalema vrátili, keď im to po roku 539 pred Kr. Babylončania umožnili, viacerí z nich zostali a vytvorili prekvitajúcu židovskú komunitu, ktorá pretrvala dve tisícročia. „Potomkovia týchto Židov sa vrátili do Izraela okolo roku 1950,“ hovorí. Teda v čase, keď sa mnohí z diaspóry v Iraku, Perzii, Jemene a Severnej Afrike presťahovali do novo vytvoreného štátu.

Výstavu otvorili 2. februára 2015 a má názov „Pri riekach Babylona“, ktorý vychádza z verša: „Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion.“ (Žalm 137:1). Viac informácií o výstave nájdete na internetovej stránke múzea.

Zdroj: Jerusalem Post, 3.2.2015; Ynetnews, 4.2.2015

Foto: Tabuľky s klinovým písmom, opisujúce každodenný život Židov v babylonskom exile, sú vystavené v Múzeu biblických krajín v Jeruzaleme (REUTERS).

Video: Propagačné video k výstave