
(NEW YORK) Sporo osvetlená kamenná doska či stéla asi nestojí veľmi za povšimnutie, obzvlášť keď sa porovná s veľkolepejšími sfingami, šperkami či kotlami, ktoré návštevníci vidia cestou do miestnosti, kde je inštalovaná.
Napriek tomu vo svojom Twitterovom príspevku novinár umenia Lee Rosenbaum popísal 13 krát 16 palcovú skalu z roku 830 pred Kr., pripomínajúcu nosáľa (zviera žijúce v Afrike) alebo slona, ako "vľúdnu".
Čo je významné ohľadom tohoto kameňa - vystaveného v Metropolitnom múzeu umenia v rámci exhibície "Od Asýrie k Ibérii na úsvite klasického veku" - je jeho nápis: predstavuje najstaršiu mimo-biblickú referenciu na dom Dávidov.
"Niet pochýb, že nápis je jedným z najdôležitejších artefaktov, doposiaľ nájdených vo vzťahu k Biblii," napísal Eran Arie, kurátor izraelskej a perzskej periódy v izraelskom múzeu, do katalógu výstavy.
Ako sa očakáva od kameňa starého takmer tri milénia, tabuľke chýbajú podstatné časti, a Arieho preklad zostávajúcich 13 riadkov textu je plný značení o nejasnostiach a prídavkov v zátvorke. Čo je jasné, že aramejsko-damascénsky král Hazael sa vychvaľuje zabitím 70 kráľov, vrátane z Izraela a z "Domu Dávida." (Toto okrúhle číslo, podľa názoru učencov, je pravdepodobne nafúknuté, hoci Hazael mal reputáciu ako nemilosrdný a úspešný.)
Prerušené časti v kameni však ani neprekážajú, ani neschovávajú spojenie "bytdvd", alebo Dom Dávida, nápis, ktorý zostáva "absolútne neporušený a zreteľný," hovorí Ira Spar, profesor histórie a starobylých štúdií v Ramapo College v New Jersey a výskumník v asýrológií v Metropolitnom múzeu.
Odborníci na nápisy a biblickí historici sa takmer jednoznačne zhodujú, že písmená "bytdvd" (čítaj hebr. ako bajtdávid) znamenajú dom kráľa Dávida podľa Spara.
"Hoci je jasné, že kráľ Dávid bol kráľom v Izraeli, archeologická evidencia ohľadom veľkosti jeho kráľovstva zostáva nejasná," hovorí.
Avšak aj bez tejto evidencie rabín David Wolpe, autor knihy "Dávid: Rozdelené srdce" (2014) hovorí, že medzi učencami je skoro jednoznačný konsenzus o existencii Dávida. Avšak "veľkosť a rozsah jeho kráľovstva boli pravdepodobne omnoho menšie ako sa myslelo."
ZDROJ: Jerusalem Post, 16.12.2014 (krátené)
FOTO: Staroveký kameň s nápisom Dom Dávida (MEIDAD SUCHOWOLSKI/JTA)