Tiché čakanie na vlak smerujúci k smrti

"Pravdepodobne si netrpezlivá, chceš čo najskôr nastúpiť a cestovať. Či už si na začiatku púte alebo na ceste domov, čakanie na spoj nie je veľmi dobre využitý čas."

Práve ste začali čítať spomienku vnučky autora Obchodu na korze Ladislava Grosmana Naomi Lei Grosmanovej. Edita Grosmanová (Naomina stará mama a manželka Ladislava Grosmana), ktorá prežila koncentračný tábor Auschwitz a odišla zo Slovenska 25.3.1942 prvým transportom, sa s vnučkou zúčastnila minuloročnej spomienky a krátky postreh jej vnučky je k dispozícii na prípadnú citáciu, či publikovanie. Naomine prostredné meno je Lea - dostala ho po babičkinej sestre, ktorá sa z koncentračného tábora nevrátila.

Poďme teda ďalej:

Predstavte si čakanie na vlak ... stojíte na otvorenom nástupišti ... je marec. Máte pobalené tašky a ste obklopená neznámymi tvárami ... výnimkou je tvár vašej staršej sestry, ktorú ste si zidealizovala. Ale vy nie ste netrpezlivá. Bojíte sa, pretože neviete, kam idete, dokonca ani prečo ste na tomto nástupišti. Keby ste len nemuseli nastúpiť do vlaku!  Ak by ste mohli vziať svoju sestru za ruku a spolu s ňou odísť preč...

Bola to Edita Grosmanová (rodená  Friedmanová), takmer 18 – ročná, a jej sestra Lea, takmer 20 - ročná a okrem nich takmer tisíc ďalších dievčat v podobnom veku, ktoré vtedy stáli na železničnom nástupišti v Poprade 25. marca 1942. Navzájom neznáme, boli poslané do Auschwitzu. Nacistický tábor smrti, neslávne známy svojimi plynovými komorami a krematóriami.

História si túto skupinu dievčat bude pamätať ako prvý organizovaný transport židovských žien zo Slovenska do nacistického koncentračného tábora. Presne o 75 rokov neskôr 25. marca 2017 sa Edita vrátila na rovnaké nástupište. Opäť stála obkolesená cudzími tvárami, ale Lea už nebola po jej boku - zomrela v tábore.

Ale tentokrát Edita nebola v nebezpečenstve...

Celý článok si môžete prečítať na delet.sk

Zdroj: delet.sk, 24.3.2018 (Naomi Lea Grosmanová)